Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vďaka svojmu melodickému hlasu a zrelému hereckému prejavu Fišer patril do desiatky najvyhľadávanejších dabingových hercov.
Autor TASR
Bratislava 14. decembra (TASR) – Stanislav Fišer bol obľúbeným českým filmovým a divadelným hercom, no preslávil ho predovšetkým dabing. Jeho hlasom hovoril nebojácny Vinnetou, ale tiež notoricky známi hrdinovia komédií – roztržitý inšpektor Clouseau a smoliarsky účtovník Fantozzi.
Hoci Fišer v roku 2004 po komplikovanej operácii prišiel o hlas, a teda aj o svoj pracovný nástroj, vrátil sa znovu na divadelné javisko, aj do filmu.
Svojský herec a dabingový majster Stanislav Fišer sa v utorok 14. decembra dožíva 90 rokov.
Stanislav Fišer sa narodil 14. decembra 1931 v obci Hořice v Podkrkonoší. Bol nemanželským dieťaťom herečky, ktorá cestovala s kočovnou divadelnou spoločnosťou, a tak bol prakticky od narodenia v kontakte s divadlom. Základnú školu vychodil v Poděbradoch a už ako chlapec začal hrať ochotnícke divadlo.
Hneď po 2. svetovej vojne sa stal profesionálnym hercom. Ako elév nastúpil do Pražského divadla pre mládež Míly Melanovej. Po jeho zrušení vystriedal Divadlo na Vinohradech, Divadlo Jiřího Wolkera a divadlo E. F. Buriana D34. V roku 1959 ho angažoval Jan Werich na svoju scénu ABC. Spolu s Werichom potom Fišer v roku 1962 prešiel do Městských divadel pražských. Na tejto scéne pôsobil až do odchodu do penzie v roku 1993.
Rovnako skoro ako v divadle, začal hrať aj vo filme. Jeho debutom bola psychologická dráma Až se vrátíš režiséra Václava Kršku z roku 1947. Vzhľadom na mladý vek dostával spočiatku chlapčenské a mládenecké roly - ako napríklad syn hlavného hrdinu v komédii Rodinné trampoty oficiála Tříšku, ktorú v roku 1949 nakrútil Josef Mach. Postupne sa však prepracoval aj k vážnejším a zásadnejším postavám – spomenúť možno film Ztracenci nakrútený v roku 1956 podľa predlohy Aloisa Jiráska. V snímke režiséra Miloša Makovca hral Fišer po boku slovenského kolegu Gustáva Valacha.
Často stvárňoval figúrky z podsvetia, ako napríklad v snímke Jiřího Sequensa Smrt černého krále (1971). Film nadväzoval na populárny seriál Hříšní lidé města pražského – a Fišer si zahral aj v ňom. Rovnako sa objavil v seriáloch 30 případů majora Zemana, Pan Tau, Zlá krev a v mnohých ďalších.
Zatiaľ čo vo filme dostával Fišer väčšinou vedľajšie postavy, na poli filmového dabingu dostal oveľa širší priestor. Vďaka svojmu melodickému hlasu a zrelému hereckému prejavu patril do desiatky najvyhľadávanejších dabingových hercov. Jeho hlasom hovoril Pierre Brice v úlohe indiánskeho náčelníka Vinnetoua. Rovnako prepožičal hlas slávnemu britskému hercovi Petrovi Sellersovi v úlohe roztržitého inšpektora Clouseaua v bláznivých komédiách o Ružovom panterovi. A napokon Fišer rozosmieval divákov ako účtovník Hugo Fantozzi v nezabudnuteľnom podaní talianskeho herca Paola Villaggia.
Za celoživotné majstrovstvo získal cenu Františka Filipovského. Pri operácii hrtanu v roku 2004 prišiel o hlasivky a hoci sa stiahol do ústrania, po čase sa vrátil na divadelné dosky aj do filmu. Stvárnil napríklad postavu nemého pána Langa v seriáli Velmi křehké vztahy. V roku 2016 sa objavil v snímke Červený kapitán režiséra Michala Kollára. Začal sa venovať aj výtvarnému umeniu. Jeho profil obsahuje spomienková kniha Davida Laňku Nekončící potlesk aneb Galerie nezapomenutelných.
Hoci Fišer v roku 2004 po komplikovanej operácii prišiel o hlas, a teda aj o svoj pracovný nástroj, vrátil sa znovu na divadelné javisko, aj do filmu.
Svojský herec a dabingový majster Stanislav Fišer sa v utorok 14. decembra dožíva 90 rokov.
Stanislav Fišer sa narodil 14. decembra 1931 v obci Hořice v Podkrkonoší. Bol nemanželským dieťaťom herečky, ktorá cestovala s kočovnou divadelnou spoločnosťou, a tak bol prakticky od narodenia v kontakte s divadlom. Základnú školu vychodil v Poděbradoch a už ako chlapec začal hrať ochotnícke divadlo.
Hneď po 2. svetovej vojne sa stal profesionálnym hercom. Ako elév nastúpil do Pražského divadla pre mládež Míly Melanovej. Po jeho zrušení vystriedal Divadlo na Vinohradech, Divadlo Jiřího Wolkera a divadlo E. F. Buriana D34. V roku 1959 ho angažoval Jan Werich na svoju scénu ABC. Spolu s Werichom potom Fišer v roku 1962 prešiel do Městských divadel pražských. Na tejto scéne pôsobil až do odchodu do penzie v roku 1993.
Rovnako skoro ako v divadle, začal hrať aj vo filme. Jeho debutom bola psychologická dráma Až se vrátíš režiséra Václava Kršku z roku 1947. Vzhľadom na mladý vek dostával spočiatku chlapčenské a mládenecké roly - ako napríklad syn hlavného hrdinu v komédii Rodinné trampoty oficiála Tříšku, ktorú v roku 1949 nakrútil Josef Mach. Postupne sa však prepracoval aj k vážnejším a zásadnejším postavám – spomenúť možno film Ztracenci nakrútený v roku 1956 podľa predlohy Aloisa Jiráska. V snímke režiséra Miloša Makovca hral Fišer po boku slovenského kolegu Gustáva Valacha.
Často stvárňoval figúrky z podsvetia, ako napríklad v snímke Jiřího Sequensa Smrt černého krále (1971). Film nadväzoval na populárny seriál Hříšní lidé města pražského – a Fišer si zahral aj v ňom. Rovnako sa objavil v seriáloch 30 případů majora Zemana, Pan Tau, Zlá krev a v mnohých ďalších.
Zatiaľ čo vo filme dostával Fišer väčšinou vedľajšie postavy, na poli filmového dabingu dostal oveľa širší priestor. Vďaka svojmu melodickému hlasu a zrelému hereckému prejavu patril do desiatky najvyhľadávanejších dabingových hercov. Jeho hlasom hovoril Pierre Brice v úlohe indiánskeho náčelníka Vinnetoua. Rovnako prepožičal hlas slávnemu britskému hercovi Petrovi Sellersovi v úlohe roztržitého inšpektora Clouseaua v bláznivých komédiách o Ružovom panterovi. A napokon Fišer rozosmieval divákov ako účtovník Hugo Fantozzi v nezabudnuteľnom podaní talianskeho herca Paola Villaggia.
Za celoživotné majstrovstvo získal cenu Františka Filipovského. Pri operácii hrtanu v roku 2004 prišiel o hlasivky a hoci sa stiahol do ústrania, po čase sa vrátil na divadelné dosky aj do filmu. Stvárnil napríklad postavu nemého pána Langa v seriáli Velmi křehké vztahy. V roku 2016 sa objavil v snímke Červený kapitán režiséra Michala Kollára. Začal sa venovať aj výtvarnému umeniu. Jeho profil obsahuje spomienková kniha Davida Laňku Nekončící potlesk aneb Galerie nezapomenutelných.
