Paríž/Bratislava 22. októbra (TASR) - Jedna z najpopulárnejších francúzskych herečiek, ktorá je žijúcou legendou nielen francúzskej, ale aj svetovej kinematografie Catherine Deneuve, bude mať v pondelok 22. októbra 75 rokov.

Pred filmovou kamerou Catherine Deneuve debutovala v roku 1957 a odvtedy nakrútila viac ako 100 filmov a získala množstvo filmových cien. Držiteľka berlínskeho Zlatého medveďa za celoživotné dielo spolupracovala s takými svetovými režisérmi ako napríklad Roman Polanski, Luis Buňuel, Roger Vadim, Francois Truffaut, Francois Ozon či Lars von Trier.

Okrem úloh, ktoré jej doprial svet filmu, sa jej tvár stala aj predlohou symbolu Francúzska – Marianne. O symbole republiky rozhodli francúzske revolučné úrady v roku 1792. Mala ju predstavovať žena v antickom oblečení držiaca kopiju. Medzi ľudom sa potom stala známou pod menom Marianne. Sochy Marianne zdobia vstupné haly radníc všetkých francúzskych miest a obcí i iné verejné priestranstvá.

Catherine Deneuve, rodným menom Catherine Fabienne Dorléac sa narodila 22. októbra 1943 v Paríži v hereckej rodine. Jej otcom bol divadelný a filmový herec Maurice Dorléac a matka Renée Simonotová, ktorá hrávala v parížskom divadle Theatre de l'Odéon. V divadle ako šepkárka pôsobila aj jej stará mama Catherine Deneuve. Herečkou bola aj jej o rok staršia sestra Françoise Dorléac, ktorá tragicky zahynula pri autonehode v roku 1967.

Snom Catherine Deneuve nebolo spočiatku herectvo, túžila sa totiž stať módnou návrhárkou. Pred filmovou kamerou sa však objavila už ako stredoškoláčka v roku 1957 vo filme Les Collégiennes francúzskeho režiséra André Hunebella, ale prvý väčší filmový úspech zažila až v roku 1964, kedy účinkovala v muzikálovom filme Les Parapluies de Cherbourg režiséra Jacquesa Demyho.

Femme fatale francúzskeho a svetového filmu Catherine Deneuve má dve deti. Syn Christian Vadim je plodom vzťahu s francúzskym režisérom Rogerom Vadimom. Dcéra Chiara Mastroianni sa herečke narodila v čase, keď tvorila pár so svetoznámym talianskym hercom Marcellom Mastroiannim. Niekoľko rokov bola vydatá za fotografa Davida Baileyho, s ktorým sa rozviedla v roku 1972.

K najznámejším či najúspešnejším filmom Catherine Deneuve, známym aj slovenským divákom patria napríklad Repulsion (Hnus, 1965), La Vie de château (Život na zámku, 1966), Belle de jour (Kráska dňa, 1967), Tristana (Tristana, 1970), Le Dernier métro (Posledné metro, 1980), Indochine (Indočína, 1992), Dancer in the Dark (Tanečnica v tme, 2000), The Musketeer (Mušketier, 2001), alebo 8 femmes (8 žien, 2002).

Šarmantná herečka, je laureátkou viacerých cien za herecké kreácie zo svetových filmových festivalov. Zlatého medveďa za celoživotné dielo z Berlinale si odniesla v roku 1998. V tom istom roku dostala ocenenie pre najlepšiu herečku aj na festivale v Benátkach. Zvláštnou cenou poroty ju ocenili aj v roku 2008 na festivale v Cannes. Je tiež dvojnásobnou nositeľkou Európskej filmovej ceny, ktorú dostala v roku 2002 za účinkovanie vo filme 8 žien a v roku 2013 cenu dostala za celoživotné dielo. Francúzskeho filmového Césara získala v roku 1981 za rolu vo film Posledné metro a v roku 1993 za účinkovanie v snímke Indočína.

Svoju popularitu Catherine Deneuve využíva aj v spoločenskom angažovaní sa. Spolu s viacerými umelcami protestovala v roku 1997 proti prijatiu nového imigračného zákona vo Francúzsku. V roku 2011 spoločne s osobnosťami medzinárodnej kinematografie podporila vyhlásenie odsudzujúce násilné potláčanie prodemokratických demonštrácií v Sýrii. Pred niekoľkými rokmi sa zapojila do celosvetovej kampane známych osobností za zrušenie trestu smrti na celej planéte.

Catherine Deneuve si v roku 2000 na Medzinárodnom filmovom festivale Art Film v Trenčianskych Tepliciach prevzala ocenenie Hercova misia. V roku 2003 navštívila Slovensko opäť na pozvanie súkromnej televízie. Ako pamiatku na našu krajinu má kresby z cyklu Botanický sen od slovenského výtvarníka Milana Lukáča, ktoré jej padli do oka na výstave.

Filmová diva Catherine Deneuve mnohých prekvapila tým, keď sa pridala k niektorým osobnostiam, s ktorými v roku 2018 podpísala list kritizujúci kampaň #MeToo. Otvorený list aj s jej popisom uverejnil francúzsky denník Le Monde. Za svoj kritický postoj ku kampani #MeToo si vyslúžila mnoho kritiky od mnohých žien a aj hereckých kolegýň.