Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hlavným hrdinom príbehu je Otto Hille, ktorý je najatý, aby zaviedol starého Švarca do krajiny predkov. Starec by chcel na sklonku života dôjsť k zmiereniu s tým, čo celý čas skrýval.
Autor TASR
Bratislava 28. januára (TASR) - Minulosť s prítomnosťou sa stretáva vo filmovej dráme Ľudia krvi. Snímku nominovanú na Českého leva za najlepšiu kameru, nedávno ovenčenú cenou Trilobit 2022, predstavili v piatok tvorcovia v Bratislave. "Minulosť nás priviedla do prítomnosti a keď si korene, tú svoju minulosť, pripočítame, až vtedy sme prítomní. Pokiaľ nie, doženú nás temnoty a tiene minulosti," uviedol filmovú novinku, ktorá sa v slovenských kinách predstaví od 3. februára, jej režisér a scenárista Miroslav Bambušek.
Experimentálne v nej spracováva sudetskú tému z povojnového obdobia v česko-nemeckom pohraničí. "Pokiaľ nerozumiem svojej prítomnosti, musím hľadať na tieto otázky odpovede vo svojom vnútri, vo svojej pamäti alebo pamäti rodiny či pamäti svojej krajiny, aby som pochopil, prečo spoločnosť vyzerá, ako vyzerá, prečo si vyberá predákov, ktorých si vyberá. Vždy to súvisí s koreňmi, o tom je tento film, o návrate k podstate," povedal pre TASR Bambušek. Tému česko-nemeckej otázky si dramatik a divadelný režisér priniesol z rodiska. "Pochádzam zo severných Čiech, vyrastal som v tomto prostredí a vidím, aká jazva zrie v Sudetách, kde zmizlo pôvodné obyvateľstvo a nikomu sa nepodarilo na to nadviazať. Sú to sociálne, ekonomické problémy, kultúrne zárezy, prosto vyprázdnenosť, strata koreňov, to vidíte v celých Sudetách," tvrdí Bambušek.
Hlavným hrdinom jeho príbehu je Otto Hille, ktorý je najatý, aby zaviedol starého Švarca do krajiny predkov. Starec by chcel na sklonku života dôjsť k zmiereniu s tým, čo celý čas skrýval. "Otto Hille hľadá vlastné korene, nájde ich a je prekvapený," hovorí Bambušek k svojmu režisérskemu debutu v celovečernom hranom filme. Prízvukuje, že Ľudia krvi sa zaoberajú pamäťou. "A tým, čo v duši zostalo, treba sa ponoriť do seba. Dostávame sa do silno imaginatívnych svetov, často psychedelických i bolestivých, aby sme sa dotkli pravdy. Volíme extrémnejšie výrazové filmové postupy," dodal režisér hľadajúci novú filmovú reč.
Film vyvolal v Česku vášne, kritickú verejnosť rozdelil na polovicu. "Niektorí hovorili, že to vôbec nie je pre filmové oči, človek tam zošalie, a druhí tvrdili, že je to vynikajúci ponor, nová cesta, nová česká vlna," poznamenal autor nie jednoducho stráviteľného filmu. "Je to film, ktorý kladie prekážky. Človek, keď sa zaoberá svojou dušou, minulosťou alebo prítomnosťou, nie je to pre neho nič jednoduché, ak to chce robiť poriadne," konštatoval režisér, ktorý študoval filozofiu a prekladateľstvo. Svoj debutový celovečerný film nazval podľa piesne českej undergroundovej kapely DG 307. "Zaznie v titulkoch, je lajtmotívom alebo vnútornou synopsou toho, o čo ide vo filme," uzavrel Bambušek.
Experimentálne v nej spracováva sudetskú tému z povojnového obdobia v česko-nemeckom pohraničí. "Pokiaľ nerozumiem svojej prítomnosti, musím hľadať na tieto otázky odpovede vo svojom vnútri, vo svojej pamäti alebo pamäti rodiny či pamäti svojej krajiny, aby som pochopil, prečo spoločnosť vyzerá, ako vyzerá, prečo si vyberá predákov, ktorých si vyberá. Vždy to súvisí s koreňmi, o tom je tento film, o návrate k podstate," povedal pre TASR Bambušek. Tému česko-nemeckej otázky si dramatik a divadelný režisér priniesol z rodiska. "Pochádzam zo severných Čiech, vyrastal som v tomto prostredí a vidím, aká jazva zrie v Sudetách, kde zmizlo pôvodné obyvateľstvo a nikomu sa nepodarilo na to nadviazať. Sú to sociálne, ekonomické problémy, kultúrne zárezy, prosto vyprázdnenosť, strata koreňov, to vidíte v celých Sudetách," tvrdí Bambušek.
Hlavným hrdinom jeho príbehu je Otto Hille, ktorý je najatý, aby zaviedol starého Švarca do krajiny predkov. Starec by chcel na sklonku života dôjsť k zmiereniu s tým, čo celý čas skrýval. "Otto Hille hľadá vlastné korene, nájde ich a je prekvapený," hovorí Bambušek k svojmu režisérskemu debutu v celovečernom hranom filme. Prízvukuje, že Ľudia krvi sa zaoberajú pamäťou. "A tým, čo v duši zostalo, treba sa ponoriť do seba. Dostávame sa do silno imaginatívnych svetov, často psychedelických i bolestivých, aby sme sa dotkli pravdy. Volíme extrémnejšie výrazové filmové postupy," dodal režisér hľadajúci novú filmovú reč.
Film vyvolal v Česku vášne, kritickú verejnosť rozdelil na polovicu. "Niektorí hovorili, že to vôbec nie je pre filmové oči, človek tam zošalie, a druhí tvrdili, že je to vynikajúci ponor, nová cesta, nová česká vlna," poznamenal autor nie jednoducho stráviteľného filmu. "Je to film, ktorý kladie prekážky. Človek, keď sa zaoberá svojou dušou, minulosťou alebo prítomnosťou, nie je to pre neho nič jednoduché, ak to chce robiť poriadne," konštatoval režisér, ktorý študoval filozofiu a prekladateľstvo. Svoj debutový celovečerný film nazval podľa piesne českej undergroundovej kapely DG 307. "Zaznie v titulkoch, je lajtmotívom alebo vnútornou synopsou toho, o čo ide vo filme," uzavrel Bambušek.
