Calzada de Calatrava/Bratislava 25. septembra (TASR) - Španielsky filmový režisér Pedro Almodóvar je známy svojimi filmami s originálnou poetikou a neobvyklým spôsobom rozprávania. Počas 45-ročnej filmárskej kariéry získal množstvo ocenení vrátane dvoch Oscarov. V stredu 25. septembra bude mať originálny filmový tvorca 70 rokov.

Oscarový režisér, objavovateľ tajomstiev ženskej duše, ktorého prezývajú aj madridský Woody Allen, patrí popri Luisovi Buňuelovi a Carlosovi Saurovi k najznámejším španielskym filmovým tvorcom. Pre svetovú kinematografiu objavil dnes už svetoznámeho herca Antonia Banderasa, ktorý sa objavil v mnohých jeho filmoch, naposledy v autobiograficky ladenej snímke Bolesť a sláva (Dolor y gloria, 2019).

Filmovú kritiku a mnohých divákov zaujal Almodóvar filmami, v ktorých nechýba láska vo všetkých jej podobách, humor, ale aj smútok. Vo svojich filmoch búra tabu a spája zdanlivo nezlučiteľné protiklady, čím si získava povesť kontroverzného umelca - možno spomenúť jeho diela Labyrint vášne, V temnotách, Spútaj ma, Všetko o mojej matke, Hovor s ňou, Zlá výchova či Koža, v ktorej žijem.

Pedro Almodóvar sa narodil 25. septembra 1949 v španielskom Calzada de Calatrava v provincii Cuidad Real. Základné a časť stredoškolského vzdelanie nadobudol na cirkevných školách v Extremadure, kde sa o jeho výchovu starali saleziáni a františkáni. Napriek ich snahe sa z mladého Almodóvara stal ateista. Priviesť ho k viere v Boha sa nepodarilo ani jeho rodičom. Odmietol aj rodinnú tradíciu, podľa ktorej sa mal stať roľníkom.

V 17 rokoch odišiel do Madridu s veľkou túžbou stať sa filmovým režisérom. Bolo to však ešte v čase, kedy v Španielsku vládol ultrakonzervatívny generál Franco, ktorý nepodporoval nekonvenčných umelcov či filmárov. Nechal zatvoriť madridskú filmovú školu a Almodóvar sa k filmovému remeslu prepracovával ako samouk.

Aby sa uživil, zamestnal sa v španielskej národnej telefónnej spoločnosti Telefónica a po práci kreslil komiksy, písal články pre undergroundové časopisy, hrával v nezávislých divadelných predstaveniach a spieval s vlastnou punkovou skupinou Almodóvar and McNamara. Postupne si zarobil na prvú 8-milimetrovú kameru a začal nakrúcať prvé amatérske filmy s erotickými námetmi.

Po smrti generála Franca v roku 1975 sa v Španielsku výrazne uvoľnila atmosféra. A tak sa aj nekonvenčný filmár a homosexuál o päť rokov neskôr mohol predstaviť svojim prvým celovečerným filmom Pepi, Luci, Bom y otras chicas del montón. Príbeh členov rockovej kapely a lesbickej lásky sa stal kultovým pre vtedajšiu španielsku mládež.

Už v debute sa predstavil nezameniteľnou filmovou poetikou a originálnym spôsobom prerozprávania príbehu. Zmysel pre bizarné príbehy predviedol aj v nasledujúcom filme Labyrint vášní (Laberinto de pasiones, 1982), v ktorom sa homosexuálny princ z Orientu zamiluje do nymfomanky. V snímke V temnotách (Entre tinieblas, 1983) sa zase drogovo závislá matka predstavená z kláštora zaľúbi do speváčky z nočného klubu.

Vo filme Čo som komu urobila, že sa mi to stalo? (Qué he hecho yo para merecer esto?, 1984) prerozprával príbeh ženy, ktorá zabila svojho muža, ale bolo jej to odpustené. Vášeň pre nebezpečenstvo, ale aj zabíjanie si z arény do reálneho života a do vzťahov mužov a žien preniesol bývalý slávny toreador vo filme Matador z roku 1986.

Antonio Banderas sa objavil vo filme Zákon túžby (La ley del deseo, 1987), ktorý rozpráva o komplikovanom živote režiséra homosexuála a jeho sestry transexuálky. Netradičný pohľad na lásku predviedol Almodóvar aj v dnes už legendárnom filme Spútaj ma (Átame!, 1989) opäť s Banderasom v hlavnej úlohe.

Prvého Oscara získal Almodóvar za bláznivú až bizarnú komédiu Ženy na pokraji nervového zrútenia (Mujeres al borde de un ataque de nervios, 1988) v roku 1989.

O komplikovanom vzťahu matky, populárnej speváčky a jej dcéry rozpráva film Vysoké opätky (Tacones lejanos, 1991). Úspešnou Almodóvarovu tragikomédiou je aj snímka z roku 1993 Kika. K filmu plnom vášnivej lásky sa vrátil snímkou z roku 1997 Na dno vášne (Carne trémula).

Druhého Oscara mu udelili v roku 2000 za film Všetko o mojej matke (Todo sobre mi madre, 1999), v ktorom matka po strate syna pátra po jeho otcovi. Za film, v ktorom sa predstavila aj Penélope Cruzová dostal okrem Oscara aj Cenu za réžiu v Cannes, Cenu za najlepší európsky film roku a španielsku národnú cenu Goya.

Ďalšieho Oscara za scenár udelili Almodóvarovi za tragicko-romantický film Hovor s ňou (Hable con ella, 2002). Hladinu verejnej mienky rozvíril snímkou Zlá výchova (La mala educación, 2004). Penelópe Cruzová stvárnila hlavnú postavu aj v oceňovanom filme Volver. Za rolu Raimundy získala Oscara. Obľúbená Almodóvarova herečka sa predstavila aj v dráme s thrilerovými prvkami Rozorvané objatia (Los abrazos rotos, 2009).

Rolu plastického chirurga vo filme Koža, v ktorej žijem (La piel que habito, 2011) zveril Almodóvar opät Banderasovi. Vo filme režisér otvoril okrem iného viaceré bioetické otázky. V roku 2013 uviedol do kín komédiu Rozkoš v oblakoch (Los amantes pasajeros). O tri roky neskôr sfilmoval pod názvom Julieta tri poviedky nositeľky Nobelovej ceny za literatúru Alice Munroovej.

Zatiaľ posledným filmom slávneho španielskeho režiséra je autobiograficky ladená snímka Bolesť a sláva (Dolor y gloria, 2019). Hlavnú postavu režiséra Salvatora Malloa stvárnil Antonio Banderas, ktorého na Medzinárodnom filmovom festival v Cannes ocenili hlavnou cenou za mužský herecký výkon.