Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jednou z najznámejších sa stala rola nenásytného a zlého Trautenberka v Krakonošských rozprávkach.
Autor TASR
Malenovice/Bratislava 29. apríla (TASR) – Keď sa mladý začínajúci herec Ilja Prachař hlásil na Divadelnú fakultu Akadémie múzických umení (DAMU) v Prahe, dozvedel sa na prijímačkách, že študovať nepotrebuje, pretože už hercom je. Potvrdil to na javisku predovšetkým legendárneho pražského Divadla na Vinohradech a takmer v troch stovkách filmových a televíznych úloh.
Jednou z najznámejších sa stala rola nenásytného a zlého Trautenberka v Krakonošských rozprávkach. Samotného herca však nijako netešil fakt, že práve táto postava zatienila množstvo iných jeho hereckých kreácií. Prachař bol tiež scenáristom. Ako o sebe hovoril – bol najlepším spisovateľom medzi hercami a najlepším hercom medzi spisovateľmi.
V utorok 30. apríla uplynie sto rokov, odkedy sa narodil jeden z najobsadzovanejších českých hercov Ilja Prachař.
Ilja Prachař sa narodil 30. apríla 1924 v obci Malenovice neďaleko Zlína. V tomto meste vyštudoval reálne gymnázium. Počas druhej svetovej vojny bol totálne nasadený v Baťových závodoch. Hoci uvažoval o štúdiu medicíny, napokon sa hneď po vojne vydal na hereckú dráhu.
V roku 1945 sa stal členom Armádneho umeleckého súboru Víta Nejedlého, následne pôsobil v Zlíne (1947 – 1952), v Ostrave (1952 – 1954) a v Divadle S. K. Neumanna v pražskej Libni (1954 – 1959). Od roku 1959 sa jeho domovskou scénou stalo Divadlo na Vinohradech, kde bol v stálom angažmáne až do odchodu do dôchodku v roku 1991.
Pred kamerou sa prvý raz ocitol v roku 1957 v snímke Jaroslava Balíka s názvom Bomba, ďalšou príležitosťou bol známy film Král Šumavy, ktorý v roku 1959 nakrútil Karel Kachyňa. Spočiatku režiséri Prachařa často obsadzovali do úloh vojakov, policajtov či úradníkov. Príkladom bola rola nacistu Herza v dráme Transport do ráje, ktorú nakrútil Zdeněk Brynych v roku 1962. Ten istý režisér ho obsadil aj do ďalšej vojnovej snímky A pátý jezdec je strach (1964).
Postupne však Prachař prejavil aj komediálny talent napríklad vo filme Bílá paní (1965), či vo veselohre Ženu ani květinou neuhodíš (1966, oba filmy nakrútil Zdeněk Podskalský).
Nasledovali úspešné snímky – kriminálka Poklad byzantského kupce (Ivo Novák, 1966), Lidé z maringotek (Martin Frič, 1966), ďalšia komédia Svatba jako řemen (Jiří Krejčík, 1967), dráma Všichni dobří rodáci (Vojtěch Jasný, 1968) a napokon snímka Spalovač mrtvol (Juraj Herz, 1967). V tomto legendárnom filme stvárnil Prachař opäť nacistu, ktorý zláka hlavného hrdinu do radov priaznivcov Adolfa Hitlera.
V roku 1969 si zahral – hoci nie hlavnú rolu – v rovnako nestarnúcej komédii Světáci Zdeňka Podskalského. Žiarlivého manžela Prachař stvárnil v rozmarnej komédii Slaměný klobouk (Oldřich Lipský, 1971) a v tom istom roku mu hlavnú úlohu vo veselohre Kam slunce nechodí zveril režisér Ivo Novák.
V tom čase už Ilja Prachař uplatňoval svoj talent aj v televízii. V roku 1974 vznikla prvá séria obľúbených televíznych rozprávok o horskom mužovi Krakonošovi – a práve tu si s veľkou chuťou zahral Prachař lakomého a panovačného Trautenberka, ktorý samozrejme na svoje neresti zakaždým doplatil. V seriáli sa uplatnila aj hercova manželka, bábkoherečka Jana Prachařová, ktorá viedla bábku sojky. Neskôr však Ilja Prachař na Krakonošské rozprávky zanevrel.
"Keď nebudem medzi vami, zakazujem vám, aby ste o mne písali len ako o Trautenberkovi. Vari som neodohral kvalitnejšie roly?" povedal v jednom z posledných rozhovorov.
Počas 70-tych rokov hral Prachař aj v seriáli Chalupáři či v normalizačnej ságe Třicet případů majora Zemana. Policajnú uniformu si znovu obliekol v kriminálke Holka na zabití (Juraj Herz, 1974), vo filme Stíny horkého léta (František Vláčil, 1977) a v ďalšej detektívke Stíhán a podezřelý (Zdeněk Brynych, 1978). V roku 1980 ho slovenský režisér Martin Hollý obsadil do filmu Signum Laudis, ktorý získal Mimoriadnu cenu poroty na filmovom festivale v Karlových Varoch.
Vzhľadom na zdravotné problémy v 90-tych rokoch 20. storočia herec obmedzil svoje aktivity. Ilja Prachař zomrel 10. augusta 2005 vo veku 81 rokov.
K veľkým záľubám umelca patril futbal, menovite klub Slávia Praha, ktorého bol niekoľko rokov predsedom. V jeho hereckých stopách kráčajú aj syn David Prachař (nar. 1959) a vnuk Jakub Prachař (1981).
Jednou z najznámejších sa stala rola nenásytného a zlého Trautenberka v Krakonošských rozprávkach. Samotného herca však nijako netešil fakt, že práve táto postava zatienila množstvo iných jeho hereckých kreácií. Prachař bol tiež scenáristom. Ako o sebe hovoril – bol najlepším spisovateľom medzi hercami a najlepším hercom medzi spisovateľmi.
V utorok 30. apríla uplynie sto rokov, odkedy sa narodil jeden z najobsadzovanejších českých hercov Ilja Prachař.
Ilja Prachař sa narodil 30. apríla 1924 v obci Malenovice neďaleko Zlína. V tomto meste vyštudoval reálne gymnázium. Počas druhej svetovej vojny bol totálne nasadený v Baťových závodoch. Hoci uvažoval o štúdiu medicíny, napokon sa hneď po vojne vydal na hereckú dráhu.
V roku 1945 sa stal členom Armádneho umeleckého súboru Víta Nejedlého, následne pôsobil v Zlíne (1947 – 1952), v Ostrave (1952 – 1954) a v Divadle S. K. Neumanna v pražskej Libni (1954 – 1959). Od roku 1959 sa jeho domovskou scénou stalo Divadlo na Vinohradech, kde bol v stálom angažmáne až do odchodu do dôchodku v roku 1991.
Pred kamerou sa prvý raz ocitol v roku 1957 v snímke Jaroslava Balíka s názvom Bomba, ďalšou príležitosťou bol známy film Král Šumavy, ktorý v roku 1959 nakrútil Karel Kachyňa. Spočiatku režiséri Prachařa často obsadzovali do úloh vojakov, policajtov či úradníkov. Príkladom bola rola nacistu Herza v dráme Transport do ráje, ktorú nakrútil Zdeněk Brynych v roku 1962. Ten istý režisér ho obsadil aj do ďalšej vojnovej snímky A pátý jezdec je strach (1964).
Postupne však Prachař prejavil aj komediálny talent napríklad vo filme Bílá paní (1965), či vo veselohre Ženu ani květinou neuhodíš (1966, oba filmy nakrútil Zdeněk Podskalský).
Nasledovali úspešné snímky – kriminálka Poklad byzantského kupce (Ivo Novák, 1966), Lidé z maringotek (Martin Frič, 1966), ďalšia komédia Svatba jako řemen (Jiří Krejčík, 1967), dráma Všichni dobří rodáci (Vojtěch Jasný, 1968) a napokon snímka Spalovač mrtvol (Juraj Herz, 1967). V tomto legendárnom filme stvárnil Prachař opäť nacistu, ktorý zláka hlavného hrdinu do radov priaznivcov Adolfa Hitlera.
V roku 1969 si zahral – hoci nie hlavnú rolu – v rovnako nestarnúcej komédii Světáci Zdeňka Podskalského. Žiarlivého manžela Prachař stvárnil v rozmarnej komédii Slaměný klobouk (Oldřich Lipský, 1971) a v tom istom roku mu hlavnú úlohu vo veselohre Kam slunce nechodí zveril režisér Ivo Novák.
V tom čase už Ilja Prachař uplatňoval svoj talent aj v televízii. V roku 1974 vznikla prvá séria obľúbených televíznych rozprávok o horskom mužovi Krakonošovi – a práve tu si s veľkou chuťou zahral Prachař lakomého a panovačného Trautenberka, ktorý samozrejme na svoje neresti zakaždým doplatil. V seriáli sa uplatnila aj hercova manželka, bábkoherečka Jana Prachařová, ktorá viedla bábku sojky. Neskôr však Ilja Prachař na Krakonošské rozprávky zanevrel.
"Keď nebudem medzi vami, zakazujem vám, aby ste o mne písali len ako o Trautenberkovi. Vari som neodohral kvalitnejšie roly?" povedal v jednom z posledných rozhovorov.
Počas 70-tych rokov hral Prachař aj v seriáli Chalupáři či v normalizačnej ságe Třicet případů majora Zemana. Policajnú uniformu si znovu obliekol v kriminálke Holka na zabití (Juraj Herz, 1974), vo filme Stíny horkého léta (František Vláčil, 1977) a v ďalšej detektívke Stíhán a podezřelý (Zdeněk Brynych, 1978). V roku 1980 ho slovenský režisér Martin Hollý obsadil do filmu Signum Laudis, ktorý získal Mimoriadnu cenu poroty na filmovom festivale v Karlových Varoch.
Vzhľadom na zdravotné problémy v 90-tych rokoch 20. storočia herec obmedzil svoje aktivity. Ilja Prachař zomrel 10. augusta 2005 vo veku 81 rokov.
K veľkým záľubám umelca patril futbal, menovite klub Slávia Praha, ktorého bol niekoľko rokov predsedom. V jeho hereckých stopách kráčajú aj syn David Prachař (nar. 1959) a vnuk Jakub Prachař (1981).
