Dinan/Bratislava 29. apríla (TASR) – Sukničkár, plukovník tajnej služby či dôverník Angeliky – práve tento typ postáv, ktoré stvárnil francúzsky herec Jean Rochefort, sa vybaví väčšine divákov. Počas šesťdesiatich rokov svojej kariéry však hral vo viac než 150 filmoch či seriáloch, v ktorých vyniklo jeho civilné, prirodzené a presvedčivé herectvo. V stredu 29. apríla 1930 uplynie 90 rokov od narodenia jednej z najväčších osobností francúzskej filmovej a divadelnej scény.

Jean Rochefort, vlastným menom Jean Raoul Robert Rochefort, sa narodil 29. apríla 1930 v mestečku Dinan na severozápade Francúzska. Ako devätnásťročný začal získavať herecké vzdelanie v parížskom Centre dramatického umenia (Centre d'Art Dramatique de la rue Blanche), neskôr študoval na konzervatóriu v Nantes a v Paríži, kde sa spriatelil so Jean-Paulom Belmondom, jeho rovesníkmi boli aj Claude Rich či Annie Girardotová. V rokoch 1953-1960 pôsobil v divadelnej spoločnosti Compagnie Grenier Hussenot.

V tomto období stál prvý raz pred kamerou – jeho debutovým filmom bola komédia Rencontre á Paris (Stretnutie v Paríži), ktorú v roku 1956 nakrútil Georges Lampin. Už v roku 1961 sa však Rochefort objavil v dobrodružnom filme Kapitán Fracasse (Pierre Gaspard-Huit) a o rok neskôr si v historickej snímke Cartouche zahral po boku svojho priateľa Belmonda. Príbeh o kráľovi parížskeho podsvetia z prelomu 17. a 18. storočia nakrútil Philippe de Broca.

Do série dobrodružných a historických filmov, v ktorých Rochefort hral, neodmysliteľne patrí séria o Angelike, ktorú nakrútil Bernard Borderie – Angelika, markíza anjelov (1964), Báječná Angelika a napokon Angelika a kráľ (1966). V tom čase však Rochefort prejavil aj svoj komediálny talent vo filme Philippa de Broccu Muž z Hongkongu (1965), kde hral opäť spoločne so Jeanom-Paulom Belmondom.

Práve komédie 70. rokov 20. storočia vyniesli Rocheforta na vrchol jeho popularity. V roku 1972 sa objavil v komédii Život plný malérov, ktorú režíroval komik Pierre Richard – a samozrejme v nej stvárnil aj hlavnú rolu. Oveľa zásadnejší však bol film Veľký blondín s čiernou topánkou, ktorý v tom istom roku a tiež s Pierrom Richardom v hlavnej úlohe nakrútil Yves Robert.

V paródii na špionážne snímky stvárnil Rochefort postavu cynického šéfa tajnej služby plukovníka Toulousa, ktorý zneužije náhodne vybratého človeka, huslistu Franciosa Perrina v Richardovom podaní, na rozohratie mocenských intríg. Pre veľký úspech vzniklo po dvoch rokoch nemenej vydarené pokračovanie Návrat veľkého blondína.

V roku 1974 si tiež Rochefort zahral vo filme Luisa Buňuela Prízrak slobody, v ktorom sa španielsky režisér vrátil k surrealistickým a absurdným koreňom svojej tvorby.

O dva roky neskôr vytvoril Rochefort postavu jedného zo štvorice priateľov v komédii Záletník, do ktorej ho opäť obsadil Yves Robert. Príbeh neskúseného muža, ktorého pokus o neveru sa skončí katastrofou, sa dočkal o rok neskôr pokračovania s názvom Záletník II.

Vzťah k ženám bol hlavným motívom aj ďalšej komédie Sukničkár (Philippe do Broca, 1979), v ktorej Rochefort bravúrne stvárnil klavírneho virtuóza topiaceho sa v milostných aférach.

K Rochefortovmu vzhľadu od tohto obdobia neodmysliteľne patrili výrazné fúzy, ktoré si oholil iba pri nakrúcaní filmu Nevinné krutosti v roku 1996 (Patrice Leconte). Ten istý režisér v tom istom roku obsadil Rocheforta aj do snímky Veľká cesta o troch starnúcich komikoch pokúšajúcich sa o návrat na scénu.

V roku 1998 hral Rochefort v televíznom spracovaní známeho románu Gróf Monte Christo, v ktorom vytvoril titulnú rolu Gérard Depardieu. Po roku 2000 sa objavil Rochefort v komédiách KONdoMEDIE/Le Placard (Francis Veber, 2001), či RRRrrr!!! (Alain Chabat, 2004). Posledným Rochefortovým filmom je horká komédia Florida, ktorú nakrútil Philippe Le Guay.

Rochefort získal Cézara za najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe za snímku Než začne slávnosť (175) a za najlepší herecký výkon vo filme Krab bubeník (1977). V roku 1999 bol herec ocenený Čestným Cézarom.

Jean Rochefort bol dvakrát ženatý, má päť detí. Zomrel 9. októbra 2017 v Paríži.

K jeho veľkým záľubám patril chov koní – možno preto tak suverénne vo filme Záletník stvárnil muža, ktorý na koni jazdiť vôbec nevedel.