Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Emir Kusturica sa narodil 24. novembra 1954 v Sarajeve, v sekulárnej rodine bosnianskych moslimov.
Autor TASR
Sarajevo/Bratislava 24. novembra (TASR) - Jeden z najznámejších absolventov pražskej Filmovej a televíznej fakulty Akadémie múzických umení (FAMU) zaujal pozornosť už prvým celovečerným filmom z roku 1981 (Spomínaš na Dolly Bell?). Originálny režisérsky prístup predviedol Emir Kusturica aj v USA, kde v roku 1993 nakrútil snímku Arizonský sen s Johnnym Deppom a Faye Dunawayovou. V nedeľu 24. novembra oslavuje Emir Kusturica, srbský režisér, príležitostný herec a hudobník, 70 rokov.
Ako nenapodobiteľný filmový tvorca, preslávený magickou obraznosťou, strhujúcim temperamentom, ale aj citlivosťou, sa do svetovej kinematografie zapísal filmami Underground (1995) a Čierna mačka, biely kocúr (1998), ktoré zaujali aj originálnou hudbou. Hladinu verejnej mienky víri nielen filmami, ale aj politickými postojmi, ktoré mnohí považujú za kontroverzné. Čelí napríklad kritike za svoj postoj k Rusku a Vladimirovi Putinovi, od ktorého v roku 2016 prijal vyznamenanie Rad priateľstva. Režisér, ktorého pre jeho filmovú tvorbu označujú za "juhoslovanského Felliniho", sa podporne vyjadril aj k ruskej anexii Krymu. V roku 2005 konvertoval na pravoslávie a prijal druhé meno Nemanja.
Emir Kusturica sa narodil 24. novembra 1954 v Sarajeve, v sekulárnej rodine bosnianskych moslimov. Vyrastal na sarajevskom predmestí Gorica. Jeho otec pracoval ako novinár a matka bola súdna úradníčka. Nakrúcaniu filmov na amatérskej úrovni sa venoval už počas stredoškolského štúdia. Po ukončení gymnázia a prezentácii svojich stredoškolských filmov ho amatérska filmová organizácia Bosny a Hercegoviny odporučila, aby svoj talent rozvíjal na pražskej FAMU, kde v tom čase študoval napríklad aj Miloš Forman. Jeho ročníkovým vedúcim bola legenda československej kinematografie Otakar Vávra. Štúdium na FAMU ukončil Kusturica v roku 1978 a spolu s ďalšími juhoslovanskými absolventmi ako Goran Paskaljevič či Lordan Zafranovič je považovaný za člena tzv. "Pražskej filmovej školy".
Ako originálny filmár upútal pozornosť už absolventským filmom Guernica, za ktorý získal v roku 1978 cenu na Medzinárodnej prehliadke študentských filmov CILECT v Karlových Varoch. Po ukončení štúdia na FAMU sa vrátil do vlasti a zamestnal sa v sarajevskej televízii. Už prvým celovečerný Kusturicov film z roku 1981 Spomínaš na Dolly Bell? zaznamenal úspech na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Benátkach, kde jeho snímku ocenili Zlatým levom za najlepší debut. Medzi úspešné snímky sa zaradil aj jeho druhý celovečerný film z roku 1985 Otec na služobnej ceste, za ktorý si z MFF v Cannes odniesol Zlatú palmu i cenu Fipresci. Cenu za najlepšiu réžiu dostal Kusturica na festivale v Cannes aj za snímku Dom obesenca (1988).
V roku 1993 sa prezentoval filmom Arizonsky sen, ktorý nakrútil v USA. Snímku, v ktorej hlavné postavy stvárnili Johny Depp a Faye Dunawayová, ocenili na MFF v Berlíne (Berlinale) Strieborným medveďom. O dva roky neskôr nakrútil Kusturica dnes už kultový film Underground (1995) o konci Juhoslávie, ale aj o tom, že najväčší hudobný underground je balkánska dychovka. Ide o jeho asi najnáročnejší projekt, ktorý je režisérovým zúčtovaním s povojnovými dejinami Juhoslávie až do jej krvavého rozpadu. Vo filme zohráva dominantnú úlohu aj hudba, o ktorú sa postaral známy Goran Bregovič. Snímka priniesla Kusturicovi druhú Zlatú palmu z Cannes a definitívnu celosvetovú pozornosť.
Nenapodobiteľný režisérsky prístup predviedol aj vo filmovej burleske z rómskeho prostredia Čierna mačka, biely kocúr (1998), za ktorú si odniesol z MFF v Benátkach Strieborného leva. Aj v tejto bujarej komédii znie chytľavá balkánska hudba. Medzi ďalšie Kusturicove výrazné diela patria snímky Život je zázrak (2004), Testament (2007) a film Na mliečnej ceste (2016), v ktorom si aj zahral po boku talianskej herečky Moniky Bellucciovej. Ako herec sa predstavil napríklad aj v úlohe námorníka vo filme Prekliatie ostrova St. Pierre (2000), v ktorom boli jeho filmovými partnermi Daniel Auteuil a Juliette Binocheová.
V roku 2005 sa podieľal aj na projekte Neviditeľné deti, ktorý prostredníctvom siedmich krátkych filmových príbehov od siedmich uznávaných režisérov z rôznych krajín sveta zachytáva vážnu situáciu svojho detského protagonistu. Kusturica vykresľuje v Cigánskom blues, ktorý je súčasťou tejto medzinárodnej produkcie, život mladých chovancov väzenia. Má za sebou aj viacero dokumentárnych filmov, pričom medzi asi najznámejšie patrí dokument o legende argentínskeho a svetového futbalu Diegovi Maradonovi, ktorý nakrútil v roku 2008 pod názvom Maradona podľa Kusturicu.
V roku 2011 mu v Trenčianskych Tepliciach udelili ocenenie Zlatá kamera počas 19. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest. Srbský režisér je aj Je nositeľ vysokého francúzskeho štátneho vyznamenania Rad čestnej légie či Ceny Roberta Rosseliniho.
Druhou záľubou či až vášňou Emira Kusturicu, ktorý žije striedavo v Srbsku a vo Francúzsku je hudba. Je gitarista a spevák v kapele The No Smoking Orchestra.
Zdroj: www.asfk.sk, www.csfd.cz
Ako nenapodobiteľný filmový tvorca, preslávený magickou obraznosťou, strhujúcim temperamentom, ale aj citlivosťou, sa do svetovej kinematografie zapísal filmami Underground (1995) a Čierna mačka, biely kocúr (1998), ktoré zaujali aj originálnou hudbou. Hladinu verejnej mienky víri nielen filmami, ale aj politickými postojmi, ktoré mnohí považujú za kontroverzné. Čelí napríklad kritike za svoj postoj k Rusku a Vladimirovi Putinovi, od ktorého v roku 2016 prijal vyznamenanie Rad priateľstva. Režisér, ktorého pre jeho filmovú tvorbu označujú za "juhoslovanského Felliniho", sa podporne vyjadril aj k ruskej anexii Krymu. V roku 2005 konvertoval na pravoslávie a prijal druhé meno Nemanja.
Emir Kusturica sa narodil 24. novembra 1954 v Sarajeve, v sekulárnej rodine bosnianskych moslimov. Vyrastal na sarajevskom predmestí Gorica. Jeho otec pracoval ako novinár a matka bola súdna úradníčka. Nakrúcaniu filmov na amatérskej úrovni sa venoval už počas stredoškolského štúdia. Po ukončení gymnázia a prezentácii svojich stredoškolských filmov ho amatérska filmová organizácia Bosny a Hercegoviny odporučila, aby svoj talent rozvíjal na pražskej FAMU, kde v tom čase študoval napríklad aj Miloš Forman. Jeho ročníkovým vedúcim bola legenda československej kinematografie Otakar Vávra. Štúdium na FAMU ukončil Kusturica v roku 1978 a spolu s ďalšími juhoslovanskými absolventmi ako Goran Paskaljevič či Lordan Zafranovič je považovaný za člena tzv. "Pražskej filmovej školy".
Ako originálny filmár upútal pozornosť už absolventským filmom Guernica, za ktorý získal v roku 1978 cenu na Medzinárodnej prehliadke študentských filmov CILECT v Karlových Varoch. Po ukončení štúdia na FAMU sa vrátil do vlasti a zamestnal sa v sarajevskej televízii. Už prvým celovečerný Kusturicov film z roku 1981 Spomínaš na Dolly Bell? zaznamenal úspech na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Benátkach, kde jeho snímku ocenili Zlatým levom za najlepší debut. Medzi úspešné snímky sa zaradil aj jeho druhý celovečerný film z roku 1985 Otec na služobnej ceste, za ktorý si z MFF v Cannes odniesol Zlatú palmu i cenu Fipresci. Cenu za najlepšiu réžiu dostal Kusturica na festivale v Cannes aj za snímku Dom obesenca (1988).
V roku 1993 sa prezentoval filmom Arizonsky sen, ktorý nakrútil v USA. Snímku, v ktorej hlavné postavy stvárnili Johny Depp a Faye Dunawayová, ocenili na MFF v Berlíne (Berlinale) Strieborným medveďom. O dva roky neskôr nakrútil Kusturica dnes už kultový film Underground (1995) o konci Juhoslávie, ale aj o tom, že najväčší hudobný underground je balkánska dychovka. Ide o jeho asi najnáročnejší projekt, ktorý je režisérovým zúčtovaním s povojnovými dejinami Juhoslávie až do jej krvavého rozpadu. Vo filme zohráva dominantnú úlohu aj hudba, o ktorú sa postaral známy Goran Bregovič. Snímka priniesla Kusturicovi druhú Zlatú palmu z Cannes a definitívnu celosvetovú pozornosť.
Nenapodobiteľný režisérsky prístup predviedol aj vo filmovej burleske z rómskeho prostredia Čierna mačka, biely kocúr (1998), za ktorú si odniesol z MFF v Benátkach Strieborného leva. Aj v tejto bujarej komédii znie chytľavá balkánska hudba. Medzi ďalšie Kusturicove výrazné diela patria snímky Život je zázrak (2004), Testament (2007) a film Na mliečnej ceste (2016), v ktorom si aj zahral po boku talianskej herečky Moniky Bellucciovej. Ako herec sa predstavil napríklad aj v úlohe námorníka vo filme Prekliatie ostrova St. Pierre (2000), v ktorom boli jeho filmovými partnermi Daniel Auteuil a Juliette Binocheová.
V roku 2005 sa podieľal aj na projekte Neviditeľné deti, ktorý prostredníctvom siedmich krátkych filmových príbehov od siedmich uznávaných režisérov z rôznych krajín sveta zachytáva vážnu situáciu svojho detského protagonistu. Kusturica vykresľuje v Cigánskom blues, ktorý je súčasťou tejto medzinárodnej produkcie, život mladých chovancov väzenia. Má za sebou aj viacero dokumentárnych filmov, pričom medzi asi najznámejšie patrí dokument o legende argentínskeho a svetového futbalu Diegovi Maradonovi, ktorý nakrútil v roku 2008 pod názvom Maradona podľa Kusturicu.
V roku 2011 mu v Trenčianskych Tepliciach udelili ocenenie Zlatá kamera počas 19. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest. Srbský režisér je aj Je nositeľ vysokého francúzskeho štátneho vyznamenania Rad čestnej légie či Ceny Roberta Rosseliniho.
Druhou záľubou či až vášňou Emira Kusturicu, ktorý žije striedavo v Srbsku a vo Francúzsku je hudba. Je gitarista a spevák v kapele The No Smoking Orchestra.
Zdroj: www.asfk.sk, www.csfd.cz
