Skúmal flóru Bratislavy a jej okolia a v petržalskom parku založil botanickú záhradu.
Autor TASR
Bratislava 11. apríla (TASR) - Archeológ, historik umenia, prírodovedec a cirkevný hodnostár Florián František Rómer sa narodil 12. apríla pred 200 rokmi.
Významný polyhistor je pokladaný za zakladateľa modernej vedeckej archeológie na Slovensku. Jeho dielo o starých nástenných maľbách v Uhorsku vydané v roku 1874 sa považuje za prvú uhorskú monografiu z dejín umenia a historickej archeológie. Okrem toho bol zakladajúcim členom Uhorskej historickej spoločnosti i spoluzakladateľom Mestského múzea v Bratislave.
Florián František Rómer sa narodil 12. apríla 1815 v Bratislave do rodiny obuvníckeho majstra bavorského pôvodu Ferenca Rammera. V domácom prostredí sa rozprávalo po nemecky, slovenčinu mladý Rómer vstrebával najmä počas gymnaziálnych štúdií v Trenčíne a následne v Bratislave. Keďže rodičia túžili mať zo syna kňaza, pokračoval v štúdiách v Tate, kde sa zdokonaľoval v maďarčine. V roku 1830 vstúpil do benediktínskej rehole. Po pobyte v kláštore v Bakonyi sa dostal na štúdium filozofie do Győru a teológiu následne študoval v Pannonhalme, aby bol v roku 1838 vysvätený za kňaza. Už počas štúdií sa venoval dejinám stredovekého umenia, numizmatike a viacerým oblastiam prírodných vied - geológii, botanike, zoológii a najmä archeológii. V rokoch 1839-1845 pôsobil ako profesor na gymnáziu v Győri, od roku 1845 v Bratislave.
Bol stúpencom reformného hnutia maďarskej strednej šľachty. Za aktívnu účasť v maďarskej buržoáznej revolúcii 1848-1849 strávil štyri roky vo väzení, po prepustení pracoval ako učiteľ a vychovávateľ na viacerých miestach. Od roku 1861 pôsobil v Budapešti ako archivár, riaditeľ gymnázia, prednášal na univerzite archeológiu, súčasne bol kustódom Maďarského národného múzea. Už ako profesor sa v roku 1871 stal členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1877-1889 slúžil ako kanonik v rumunskom meste Veľký Varadín (dnes Oradea), ktoré bolo súčasťou Uhorského kráľovstva.
Rómer je autorom desiatok štúdií z archeológie a dejín umenia a rukopisného slovníka s vlastnými kresbami zachycujúcimi uhorskú históriu, dejiny umenia a umelecké pamiatky. Jeho dielo o starých nástenných maľbách v Uhorsku vydané v roku 1874 v edícii Monumenta Hungariae archeologica sa pokladá za prvú uhorskú monografiu z dejín umenia a historickej archeológie. V rokoch 1861 až 1872 vydával viacero maďarských archeologických časopisov. Jeho zásluhou sa roku 1876 konal 8. medzinárodný kongres archeológov a antropológov v Budapešti.
Uznávaný vedec zanechal nezmazateľnú stopu vo viacerých oblastiach vedeckého a kultúrneho života Slovenska. Skúmal flóru Bratislavy a jej okolia a v petržalskom parku založil botanickú záhradu. Pri príležitosti 9. putovného zjazdu uhorských lekárov a prírodovedcov v Bratislave inicioval vydanie publikácie o meste a jeho okolí, v ktorej upozornil na jeho významné archeologické pamiatky. Bol spoluzakladateľom Mestského múzea v Bratislave a Východoslovenského múzea v Košiciach. Jeho práca o starých nástenných maľbách obsahuje maľby z 27 slovenských kostolov, zo 102 reprodukcií sakrálnych malieb je 34 zo Slovenska. V knižných publikáciách, štúdiách a článkoch sa zaoberal archeologickými náleziskami (nálezy v okolí Nového Mesta nad Váhom a Očkova, v jaskyni Skalka pri Trenčíne) a historickými pamiatkami na Slovensku (pamiatky Gemeru, strieborné artefakty z Hlohovca, cenové predpisy v Komárne). Prispieval nielen do slovenských, ale aj do zahraničných periodík, najmä maďarských.
Florián František Rómer zomrel 8. marca 1889 vo Veľkom Varadíne. V roku 1873 bol vyznamenaný rytierskym krížom Radu železnej koruny 3. triedy.
Významný polyhistor je pokladaný za zakladateľa modernej vedeckej archeológie na Slovensku. Jeho dielo o starých nástenných maľbách v Uhorsku vydané v roku 1874 sa považuje za prvú uhorskú monografiu z dejín umenia a historickej archeológie. Okrem toho bol zakladajúcim členom Uhorskej historickej spoločnosti i spoluzakladateľom Mestského múzea v Bratislave.
Florián František Rómer sa narodil 12. apríla 1815 v Bratislave do rodiny obuvníckeho majstra bavorského pôvodu Ferenca Rammera. V domácom prostredí sa rozprávalo po nemecky, slovenčinu mladý Rómer vstrebával najmä počas gymnaziálnych štúdií v Trenčíne a následne v Bratislave. Keďže rodičia túžili mať zo syna kňaza, pokračoval v štúdiách v Tate, kde sa zdokonaľoval v maďarčine. V roku 1830 vstúpil do benediktínskej rehole. Po pobyte v kláštore v Bakonyi sa dostal na štúdium filozofie do Győru a teológiu následne študoval v Pannonhalme, aby bol v roku 1838 vysvätený za kňaza. Už počas štúdií sa venoval dejinám stredovekého umenia, numizmatike a viacerým oblastiam prírodných vied - geológii, botanike, zoológii a najmä archeológii. V rokoch 1839-1845 pôsobil ako profesor na gymnáziu v Győri, od roku 1845 v Bratislave.
Bol stúpencom reformného hnutia maďarskej strednej šľachty. Za aktívnu účasť v maďarskej buržoáznej revolúcii 1848-1849 strávil štyri roky vo väzení, po prepustení pracoval ako učiteľ a vychovávateľ na viacerých miestach. Od roku 1861 pôsobil v Budapešti ako archivár, riaditeľ gymnázia, prednášal na univerzite archeológiu, súčasne bol kustódom Maďarského národného múzea. Už ako profesor sa v roku 1871 stal členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1877-1889 slúžil ako kanonik v rumunskom meste Veľký Varadín (dnes Oradea), ktoré bolo súčasťou Uhorského kráľovstva.
Rómer je autorom desiatok štúdií z archeológie a dejín umenia a rukopisného slovníka s vlastnými kresbami zachycujúcimi uhorskú históriu, dejiny umenia a umelecké pamiatky. Jeho dielo o starých nástenných maľbách v Uhorsku vydané v roku 1874 v edícii Monumenta Hungariae archeologica sa pokladá za prvú uhorskú monografiu z dejín umenia a historickej archeológie. V rokoch 1861 až 1872 vydával viacero maďarských archeologických časopisov. Jeho zásluhou sa roku 1876 konal 8. medzinárodný kongres archeológov a antropológov v Budapešti.
Uznávaný vedec zanechal nezmazateľnú stopu vo viacerých oblastiach vedeckého a kultúrneho života Slovenska. Skúmal flóru Bratislavy a jej okolia a v petržalskom parku založil botanickú záhradu. Pri príležitosti 9. putovného zjazdu uhorských lekárov a prírodovedcov v Bratislave inicioval vydanie publikácie o meste a jeho okolí, v ktorej upozornil na jeho významné archeologické pamiatky. Bol spoluzakladateľom Mestského múzea v Bratislave a Východoslovenského múzea v Košiciach. Jeho práca o starých nástenných maľbách obsahuje maľby z 27 slovenských kostolov, zo 102 reprodukcií sakrálnych malieb je 34 zo Slovenska. V knižných publikáciách, štúdiách a článkoch sa zaoberal archeologickými náleziskami (nálezy v okolí Nového Mesta nad Váhom a Očkova, v jaskyni Skalka pri Trenčíne) a historickými pamiatkami na Slovensku (pamiatky Gemeru, strieborné artefakty z Hlohovca, cenové predpisy v Komárne). Prispieval nielen do slovenských, ale aj do zahraničných periodík, najmä maďarských.
Florián František Rómer zomrel 8. marca 1889 vo Veľkom Varadíne. V roku 1873 bol vyznamenaný rytierskym krížom Radu železnej koruny 3. triedy.