Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za prezidenta USA bol prvýkrát zvolený v novembri roku 1932 a to bol začiatok jeho jedinečného politického pôsobenia – štyroch volebných období v kresle prezidenta USA.
Autor TASR
Warm Springs/Bratislava 12. apríla (TASR) - Americký štátnik a politik, demokrat Franklin Delano Roosevelt bol 32. prezidentom USA a túto funkciu zastával štyri volebné obdobia. Viedol USA počas veľkej hospodárskej krízy a druhej svetovej vojny. Zvolený za prezidenta USA bol v rokoch 1932, 1936, 1940 aj 1944. Zomrel 12. apríla 1945 v kúpeľoch Warm Springs v USA. V nedeľu uplynie od jeho úmrtia 70 rokov.
Franklin Delano Roosevelt sa narodil 30. januára 1882 v americkom New Yorku v rodine, ktorá dávnejšie zbohatla obchodovaním s realitami. Absolvoval univerzitu Harvard a právo vyštudoval na univerzite Columbia Law School. Nasledujúc príklad svojho príbuzného 26. prezidenta USA Theodora Roosevelta (1901-1909), ktorého obdivoval, vstúpil do sveta politiky a v roku 1910 ho zvolili za senátora New Yorku za Demokratickú stranu. V roku 1920 sa stal nominantom demokratov na post viceprezidenta. V roku 1921 ochorel na obrnu (mal 39 rokov), ktorá ho dostala na invalidný vozík. Húževnatým úsilím, najmä plávaním, sa naučil chodiť aspoň pri krátkych vzdialenostiach, a kandidoval na úrad guvernéra New Yorku, za ktorého ho zvolili v roku 1928.
Za prezidenta USA bol prvýkrát zvolený v novembri roku 1932 a to bol začiatok jeho jedinečného politického pôsobenia – štyroch volebných období v kresle prezidenta USA. V čase, keď prebral úrad, bolo v krajine viac ako 24 percent nezamestnaných a väčšina bánk bola zatvorená. Počas prvých sto dní navrhol program reforiem (New Deal program, o ktorom hovoril už počas predvolebnej kampane), ktoré mali obnoviť obchod a hospodárstvo, znížiť nezamestnanosť a pomôcť ľuďom, ktorí prišli o farmy a domovy. Hoci v roku 1935 už bolo badateľné oživenie hospodárstva, biznismani a banky neboli reformami nadšení napríklad aj preto, že F.D. Roosevelt už v roku 1933 zrušil zlatý štandard nariadením, ktoré každému občanovi USA prikázalo odovzdať všetko zlato štátu pod pokutou 10.000 dolárov alebo 10 rokov väzenia. Iným zákonom podporil robotníkov – bol to tzv. Wagnerov zákon - podpísaný 5. júla 1935 - umožňujúci robotníkom vstupovať do odborových organizácií, rokovať so zamestnávateľmi a brániť svoje záujmy aj štrajkom.
Keď v septembri 1939 začala druhá svetová vojna, USA spočiatku zachovávali neutralitu. Po obsadení Francúzska Nemeckom však začali všemožne podporovať Veľkú Britániu. Do vojny vstúpili až po napadnutí Pearl Harboru Japonskom (v decembri 1941). Keď sa schyľovalo k porážke fašizmu, F.D. Roosevelt sa zúčastnil konferencie na Jalte (4. až 11. februára 1945 na Kryme v bývalom ZSSR), na ktorej sa rokovalo o usporiadaní sveta po skončení vojny.
Po návrate z Jalty sa jeho zdravotný stav zhoršil natoľko, že 12. apríla 1945 počas pobytu v kúpeľoch Warm Springs v štáte Goergia v USA zomrel na mozgovú porážku vo veku 63 rokov.
V máji 2014 sa dostal na verejnosť list z archívu vládnych listín USA, ktorý v máji 1939 poslal Brit Nicholas Winton americkému prezidentovi Franklinovi Delanovi Rooseveltovi. Žiadal ho o prijatie ohrozených židovských detí z územia bývalého Československa. V archíve sa našlo aj memorandum ministerstva zahraničných vecí USA, ktoré poverilo americké veľvyslanectvo v Londýne, aby Wintonovi oznámilo, že "americká vláda nemôže povoliť imigráciu nad počet stanovený existujúcimi prisťahovaleckými zákonmi".
Franklin Delano Roosevelt sa narodil 30. januára 1882 v americkom New Yorku v rodine, ktorá dávnejšie zbohatla obchodovaním s realitami. Absolvoval univerzitu Harvard a právo vyštudoval na univerzite Columbia Law School. Nasledujúc príklad svojho príbuzného 26. prezidenta USA Theodora Roosevelta (1901-1909), ktorého obdivoval, vstúpil do sveta politiky a v roku 1910 ho zvolili za senátora New Yorku za Demokratickú stranu. V roku 1920 sa stal nominantom demokratov na post viceprezidenta. V roku 1921 ochorel na obrnu (mal 39 rokov), ktorá ho dostala na invalidný vozík. Húževnatým úsilím, najmä plávaním, sa naučil chodiť aspoň pri krátkych vzdialenostiach, a kandidoval na úrad guvernéra New Yorku, za ktorého ho zvolili v roku 1928.
Za prezidenta USA bol prvýkrát zvolený v novembri roku 1932 a to bol začiatok jeho jedinečného politického pôsobenia – štyroch volebných období v kresle prezidenta USA. V čase, keď prebral úrad, bolo v krajine viac ako 24 percent nezamestnaných a väčšina bánk bola zatvorená. Počas prvých sto dní navrhol program reforiem (New Deal program, o ktorom hovoril už počas predvolebnej kampane), ktoré mali obnoviť obchod a hospodárstvo, znížiť nezamestnanosť a pomôcť ľuďom, ktorí prišli o farmy a domovy. Hoci v roku 1935 už bolo badateľné oživenie hospodárstva, biznismani a banky neboli reformami nadšení napríklad aj preto, že F.D. Roosevelt už v roku 1933 zrušil zlatý štandard nariadením, ktoré každému občanovi USA prikázalo odovzdať všetko zlato štátu pod pokutou 10.000 dolárov alebo 10 rokov väzenia. Iným zákonom podporil robotníkov – bol to tzv. Wagnerov zákon - podpísaný 5. júla 1935 - umožňujúci robotníkom vstupovať do odborových organizácií, rokovať so zamestnávateľmi a brániť svoje záujmy aj štrajkom.
Keď v septembri 1939 začala druhá svetová vojna, USA spočiatku zachovávali neutralitu. Po obsadení Francúzska Nemeckom však začali všemožne podporovať Veľkú Britániu. Do vojny vstúpili až po napadnutí Pearl Harboru Japonskom (v decembri 1941). Keď sa schyľovalo k porážke fašizmu, F.D. Roosevelt sa zúčastnil konferencie na Jalte (4. až 11. februára 1945 na Kryme v bývalom ZSSR), na ktorej sa rokovalo o usporiadaní sveta po skončení vojny.
Po návrate z Jalty sa jeho zdravotný stav zhoršil natoľko, že 12. apríla 1945 počas pobytu v kúpeľoch Warm Springs v štáte Goergia v USA zomrel na mozgovú porážku vo veku 63 rokov.
V máji 2014 sa dostal na verejnosť list z archívu vládnych listín USA, ktorý v máji 1939 poslal Brit Nicholas Winton americkému prezidentovi Franklinovi Delanovi Rooseveltovi. Žiadal ho o prijatie ohrozených židovských detí z územia bývalého Československa. V archíve sa našlo aj memorandum ministerstva zahraničných vecí USA, ktoré poverilo americké veľvyslanectvo v Londýne, aby Wintonovi oznámilo, že "americká vláda nemôže povoliť imigráciu nad počet stanovený existujúcimi prisťahovaleckými zákonmi".
