Bratislava 7. septembra (TASR) - Informácie o príčine smrti prvého kozmonauta Jurija Gagarina v roku 1968, ktoré sa objavili pred niekoľkými týždňami, nie sú nové. S teóriou, že Gagarinova stíhačka sa dostala do vývrtky po prelete nadzvukového lietadla, ktoré tam nemalo čo robiť, vyrukoval bývalý kozmonaut Alexej Leonov už pred rokmi. Povedal pre TASR český spisovateľ a novinár Karel Pacner.

„Teraz sa len objavujú nové skutočnosti, ktoré dopĺňajú chýbajúce údaje, čo sa vtedy stalo v blízkosti Moskvy. V tom čase tam vládol veľký chaos a generáli, ktorí mali na starosti vzdušný priestor, sa báli, že po incidente prídu o miesto. Preto v spolupráci s KGB sfalšovali a utajili výsledky vyšetrovania Gagarinovej smrti,“ dodal Pacner.

Súboj o prvenstvo na Mesiaci

Gagarinova smrť prišla v čase vrcholiaceho súboja o to, ktorá z veľmocí ako prvá dosiahne Mesiac. Kým prvú družicu i prvého človeka dostal do kozmu Sovietsky zväz, Mesiac sa stal pre Spojené štáty národnou prioritou. „Americká výskumná a priemyselná základňa bola široká a akcieschopná. Na projekt letu na Mesiac nasadili až 400.000 ľudí a investovali 25 miliárd dolárov,“ zdôraznil Pacner.

Naopak, Sovietsky zväz mohol na lunárny projekt vyčleniť omnoho nižšiu sumu, približne 2,5 miliardy dolárov. Podľa Pacnera sovietska kozmonautika mala obmedzenú základňu, ktorá pozostávala z utajených vojenských výskumných ústavov a tovární. Vládli v nich veľmi prísne predpisy a výmena informácií medzi nimi bola nízka. V Sovietskom zväze neexistovala prirodzená konkurencia, ktorá by vyselektovala najlepšie projekty, aby sa následne realizovali.

Preteky o Mesiac napokon Američania vyhrali. Lunárny modul z misie Apollo 11 pristál na Mesiaci 20. júla 1969. Neil Armstrong sa stal prvým človekom, ktorý sa prechádzal po povrchu obežnice Zeme.

„V neprospech sovietov pri ceste na Mesiac rozhodla nielen slabšia priemyselná a výskumná základňa, ale aj chýbajúca zdravá konkurencia medzi odborníkmi a sloboda v rozhodovaní,“ uzavrel Pacner.