Moskva 12. apríla (TASR) - Pred 61 rokmi, 12. apríla 1961, obletel Jurij Gagarin na kozmickej lodi Vostok Zem a stal sa prvým človekom vo vesmíre. Od roku 1968 sa táto prelomová udalosť v dejinách ľudstva z iniciatívy Medzinárodnej leteckej federácie (FAI) pripomína ako Svetový deň letectva a kozmonautiky.
V roku 2011, pri príležitosti 50. výročia Gagarinovho letu, vyhlásilo Valné zhromaždenie (VZ) Organizácie Spojených národov (OSN) 12. apríl za Medzinárodný deň letu človeka do vesmíru.
Šesticu adeptov historického letu do vesmíru, medzi ktorými bol aj Jurij Gagarin, vybrali z 3461 letcov. Tí prešli náročnými skúškami a testami, pričom kandidáti museli spĺňať aj špecifické kritériá. Keďže kabína kozmickej lode bola malá, letci nemohli mať viac ako 175 centimetrov, mohli vážiť maximálne 72 kilogramov a museli byť vo veku 25–30 rokov.
V lete 1960 hlavný konštruktér sovietskych kozmických lodí a vedúci sovietskeho kozmického programu Sergej Koroľov predstavil šiestim vybratým pilotom kozmickú loď Vostok. V poslednej fáze prípravy sa ich opýtal, či sú pripravení na splnenie úlohy. Piati odpovedali, že sú pripravení, iba Gagarin odpovedal: "Od rána ma bolí hlava, ale som pripravený." Koroľov im následne prezradil, že ráno dostali preparát, od ktorého ich bude bolieť hlava, a teda všetkým šiestim musí byť nevoľno.
Gagarinova úprimnosť Koroľova presvedčila, že práve on je ten správny adept. O tom, že poletí do vesmíru, sa Gagarin napokon dozvedel 23. marca 1961. Jeho náhradníkom bol German Titov.
Písal sa 12. apríl 1961, keď z kazachstanského kozmodrómu Bajkonur o 09.07 h moskovského času (07.07 h SEČ) vyštartovala kozmická loď Vostok. Na jej palube bol 27-ročný dôstojník sovietskeho armádneho letectva Jurij Gagarin. Sergej Koroľov vydal pokyn: "Vzlet!", na čo Gagarin odpovedal dnes už legendárnou frázou "Pojechali!".
Na archívnej snímke z 12. apríla 1961 konštruktér lode Vostok Oleg Ivanovskij (vpravo) nasadzuje prilbu Jurijovi Gagarinovi pred odletom do vesmíru v kozmickej lodi VostokFoto: TASR/AP
"Počul som piskot a stále silnejší hrmot. Pocítil som, ako sa gigantická raketa zachvela a pomaly, veľmi pomaly sa odtrhla od štartovacej rampy. Nastal zápas medzi raketou a zemskou gravitáciou," opísal štart Gagarin.
Na obežnej dráhe Zeme sa Gagarin, ako prvý človek vôbec, po prvý raz ocitol o 09.18 h moskovského času. Užíval si pozoruhodný výhľad z kozmickej lode a radostne zakričal: "Vidím Zem! Vidím mraky! Je to krásne, to je nádhera!"
Jurij Gagarin uskutočnil jeden oblet okolo Zeme vo výške viac ako 300 kilometrov a pri rýchlosti okolo 28.000 kilometrov za hodinu. Po 108 minútach pristál na padáku 26 kilometrov juhozápadne od mesta Engeľs v Saratovskej oblasti. Z neznámeho vojenského letca sa počas hodiny stal najpopulárnejší človek planéty.
Na archívnej snímke z 11. júla 1961 sovietsky kozmonaut Jurig Gagarin máva na letisku v Londýne. Foto: TASR/AP
O takmer sedem rokov neskôr od historického letu, 27. marca 1968, Jurij Gagarin tragicky zahynul počas skúšobného letu v cvičnej stíhačke MiG-15UTI. Okolnosti tragédie zostávali dlhé roky utajované.
Až v roku 2013 bývalý kozmonaut Alexej Leonov vyhlásil, že v tesnej vzdialenosti, 10–15 metrov od lietadla s Gagarinom, preletela bez povolenia stíhačka SU-15. Tá prevrátila Gagarinovo lietadlo, ktoré sa dostalo do vývrtky a o približne 60 sekúnd sa zrútilo na zem v rýchlosti okolo 700 kilometrov za hodinu.
Túto verziu potvrdil v roku 2018 aj člen vládnej komisie pre objasnenie príčin havárie Arsenij Mironov. Pre agentúru TASS povedal, že tragédiu spôsobil chybný povel zo zeme. Keď Gagarin hlásil riadeniu letov, že svoju úlohu splnil a požiadal pokojným hlasom o návrat, riadiaci lietania povedal: "Povoľujem!". Ak by však zaznelo: "Povoľujem, bez klesania!" k tragédii nemuselo dôjsť.
