Keď Galileo Galilei spozoroval neznámu planétu našej slnečnej sústavy, pravdepodobne sa domnieval, že ide o hviezdu a nie planétu.
Autor TASR
Florencia/Bratislava 27. januára (TASR) - Galileo Galilei spozoroval pred 400 rokmi dňa 28. januára 1613 neznámu planétu našej slnečnej sústavy - Neptún. Že ide o planétu si pravdepodobne vtedy neuvedomil. Galileo sa podľa vedcov domnieval, že ide o hviezdu a nevenoval jej ďalšiu pozornosť. Neptún nie je možné vidieť na oblohe bez ďalekohľadu.
Planétu Neptún napokon objavil 23. septembra 1846 nemecký astronóm Johann Galle. V tom čase to zdvojnásobilo známe rozmery slnečnej sústavy. K objavu planéty Neptún viedla planéta Urán, konkrétne nápadné nepravidelnosti jej pohybu okolo Slnka. Dvaja astronómovia a matematici Francúz Urbain Le Verrier a Angličan John Couch Adams, napokon nezávisle vypočítali očakávanú polohu "rušiacej" planéty. Le Verrier poslal svoje výsledky Galleovi, ktorý pracoval na observatóriu v nemeckom Berlíne.
Austrálsky vedec z univerzity v Melbourne David Jamieson podrobne študoval Galileove zápisky a v roku 2009 prezentoval svoju novú hypotézu o objavení Neptúna na stránkach odbornej tlače. Podľa neho Galileo vedel, že pri svojom pozorovaní Jupitera narazil na novú planétu. Svedčí o tom aj čierny mysteriózny bod, ktorého polohu zaznamenal na stránkach v zápisníku z 28. decembra 1612 a 27. a 28. januára 1613. Podľa Jamiesona mal Galileo vo zvyku napísať šifrovanú správu o svojich predošlých objavoch svojim kolegom vedcom. Možno sa niekde ešte nachádza podobná nerozlúštená správa, ktorá by mohla potvrdiť, že objaviteľom planéty Neptún je naozaj Galileo.
Planétu Neptún napokon objavil 23. septembra 1846 nemecký astronóm Johann Galle. V tom čase to zdvojnásobilo známe rozmery slnečnej sústavy. K objavu planéty Neptún viedla planéta Urán, konkrétne nápadné nepravidelnosti jej pohybu okolo Slnka. Dvaja astronómovia a matematici Francúz Urbain Le Verrier a Angličan John Couch Adams, napokon nezávisle vypočítali očakávanú polohu "rušiacej" planéty. Le Verrier poslal svoje výsledky Galleovi, ktorý pracoval na observatóriu v nemeckom Berlíne.
Austrálsky vedec z univerzity v Melbourne David Jamieson podrobne študoval Galileove zápisky a v roku 2009 prezentoval svoju novú hypotézu o objavení Neptúna na stránkach odbornej tlače. Podľa neho Galileo vedel, že pri svojom pozorovaní Jupitera narazil na novú planétu. Svedčí o tom aj čierny mysteriózny bod, ktorého polohu zaznamenal na stránkach v zápisníku z 28. decembra 1612 a 27. a 28. januára 1613. Podľa Jamiesona mal Galileo vo zvyku napísať šifrovanú správu o svojich predošlých objavoch svojim kolegom vedcom. Možno sa niekde ešte nachádza podobná nerozlúštená správa, ktorá by mohla potvrdiť, že objaviteľom planéty Neptún je naozaj Galileo.