Ulm/Bratislava 14. marca (TASR) – K najznámejším vedeckým dielam Alberta Einsteina patria špeciálna a všeobecná teória relativity, hoci im málokto rozumie. Dokonca za ne nezískal ani Nobelovu cenu. Najvyššie ocenenie si vyslúžil za vysvetlenie fotoelektrického javu. Od narodenia vedca Alberta Einsteina vo štvrtok 14. marca uplynie 140 rokov.

Albert Einstein sa narodil 14. marca 1879 v nemeckom mestečku Ulm. Od detstva sa učil hrať na husle, no zaujímali ho prírodné javy a fungovanie sveta. Prejavoval schopnosť mimoriadne porozumieť abstraktným matematickým problémom. Už keď do daru dostal kompas, napadlo mu, že jeho strelkou musí pohybovať neviditeľná sila, v tomto prípade magnetické pole Zeme. Do strednej školy začal chodiť v Mníchove, no dokončil ju vo švajčiarskom Aarau, kam sa rodina presťahovala. Legendy o tom, že bol zlý žiak a prepadol, sú často skreslené, nevyhovoval mu vtedajší spôsob vzdelávania ani prísnosť nemeckých škôl, s ktorou zápasil aj na univerzitnej pôde.

V roku 1901 Einstein získal švajčiarske občianstvo, dokončil štúdiá v Polytechnickom inštitúte a chcel vyučovať. Učiteľské miesto však nedostal, a tak sa zamestnal v patentovom úrade, kde mal vynikajúce podmienky na duševnú prácu.

Neobyčajne úspešným bol pre Einsteina rok 1905. Bol mladý, neznámy, neobťažovala ho pozornosť verejnosti. S jasnou hlavou ako 26-ročný dospel k svojim kľúčovým fyzikálnym úspechom. Svoje tri prevratné fyzikálne myšlienky publikoval v tom roku v nemeckom fyzikálnom časopise Annalen der Physik.

Prvá myšlienka sa týkala Brownovho pohybu častíc v kvapaline. Tento náhodný pohyb spojil Einstein s atómami a s ich správaním sa.

V ďalšej práci, ktorá bola zverejnená 9. júna 1905, vysvetlil Einstein fotoelektrický jav – teda jav, pri ktorom elektróny v látke vystavenej svetlu či vo všeobecnosti elektromagnetickému žiareniu získavajú vyššiu energiu a môžu sa z tejto látky uvoľniť. Einstein tento jav vysvetlil existenciou svetelných resp. energetických kvánt, ktoré sa dnes nazývajú fotóny. Práve za tento vedecký poznatok dostal Einstein v roku 1921 Nobelovu cenu, hoci ním paradoxne prispel k rozvoju kvantovej fyziky, s ktorou neskôr často polemizoval.

Poslednou a najvýznamnejšou prácou v roku 1905 sa stala Einsteinova špeciálna teória relativity, ktorá vyšla 26. septembra s názvom K elektrodynamike pohybujúcich sa telies. Einstein ju neskôr rozvinul a svoju teóriu všeobecnej relativity predstavil v novembri 1915 v sérii prednášok na Pruskej akadémii. Slávu mu prinieslo jej potvrdenie v roku 1918 pri zatmení Slnka. Všeobecná teória relativity položila základy modernej kozmológie.

Novú teóriu poľa, v ktorej sa usiloval o zjednotenie mechaniky a elektrodynamiky, uverejnil Einstein v roku 1929. Na rozvoji tejto teórie pracoval intenzívne do konca svojho života.

V roku 1908 sa stal súkromným docentom na univerzite v Berne, o rok neskôr mimoriadnym profesorom na univerzite v Zürichu a od roku 1911 bol profesorom teoretickej fyziky na nemeckej univerzite v Prahe. V roku 1914 ho vymenovali za riaditeľa fyzikálneho inštitútu a stal sa profesorom na univerzite v Berlíne. Pre svoj židovský pôvod sa však v Nemecku stával čoraz častejšie terčom útokov. Berlín opustil vo veku 54 rokov náhle v roku 1933 po útoku na svoj dom. Emigroval do USA. Tam sa stal profesorom fyziky na novozaloženom Institute of Advanced Study v Princetone v štáte New Jersey. Už nikdy sa do Nemecka nevrátil a prerušil styky s nemeckými inštitúciami.

V USA, kde v roku 1940 získal občianstvo, sa napriek svojmu pacifistickému presvedčeniu podieľal na vývine atómovej bomby. Išlo mu o to, aby sa ako prví k jadrovým zbraniam nedostali Nemci. Už mesiac pred začiatkom 2. svetovej vojny, 2. augusta 1939, varoval Einstein v liste amerického prezidenta Franklina Roosevelta, že nacistické Nemecko možno pracuje na vývoji ničivej zbrane. Franklin aj na základe toho spustil projekt Manhattan, ktorý vyústil do zhodenia bômb na Hirošimu a Nagasaki, čo neskôr Einstein verejne ľutoval. Svojmu kolegovi vedcovi Linusovi Paulingovi neskôr napísal: "V živote som urobil jednu chybu. Podpísal som list prezidentovi Rooseveltovi, v ktorom sme sa stavali za zostrojenie atómovej bomby."

Po druhej svetovej vojne sa stal Einstein predsedom Združenia amerických jadrových fyzikov, ktoré sa postavilo proti zneužívaniu jadrovej energie na vojnové ciele. Dostal aj návrh, aby sa v roku 1952 stal druhým prezidentom štátu Izrael, no odmietol. Spolupracoval však na vybudovaní Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme, ktorá získala jeho celé písomné dedičstvo.

Albert Einstein zomrel 18. apríla 1955 v Princetone vo veku 76 rokov.

Bol dva razy ženatý. Z prvého manželstva s talentovanou fyzičkou a matematičkou Srbkou Milevou mal dvoch synov. Po rozvode sa oženil so svojou o tri roky staršou sesternicou Elsou, s ktorou odišiel do USA. Jej dcéry z prvého manželstva si adoptoval. Jeho poslednou partnerkou bola Johanna Fantová, pôvodom Češka. O Einsteinovi je známe, že bol v spoločnosti plachý, no vyznačoval sa zmyslom pre humor, čo potvrdzuje aj jeho svetoznáma fotografia s vyplazeným jazykom.