Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Trest smrti vo Francúzsku zrušili v októbri 1981. Poslednú verejnú popravu gilotínou vo Francúzsku vykonali vo Versailles 17. júna 1939.
Autor TASR
Bratislava 25. apríla (TASR) - Mechanický popravný prístroj gilotínu použili vo Francúzsku po prvý raz pred 220 rokmi 25. apríla 1792. Jej vynálezcom bol francúzsky politik Joseph Guillotin, po ktorom dostala meno a jej prvou obeťou sa stal lupič Nicolas Jacques Pelletier.
Návrh použiť zariadenie na stínanie hláv - gilotínu, pričom sťatie hlavy malo byť jedinou formou trestu smrti vo Francúzsku, predniesol lekár Joseph Guillotin počas prerokúvania občianskeho trestného zákonníka vo francúzskom národnom zhromaždení 8. októbra 1789.
Počas francúzskej revolúcie gilotínou takto popravili asi 1600 osôb. Jej obeťou sa stal aj Maximilián Robespierre, jedna z najdôležitejších osobností francúzskej revolúcie, vodca jakobínov, ktorý poslal na popravisko francúzskych panovníkov, ale aj mnohých svojich odporcov. Člen Výboru pre národné blaho sa napokon dočkal zvrhnutia a popravy gilotínou.
Francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XVI. sťali hlavu 21. januára 1793. Jeho manželka Mária Antoinetta zomrela pod gilotínou 16. októbra 1793. Obeťou revolúcie bola napríklad aj rádová sestra Marguerite Rutanová, ktorá umrela pod gilotínou v roku 1794 a bola blahorečená v roku 2011.
Gilotína ako taká nebola novinkou. Existujú záznamy, že ešte v roku 1307 vykonali v írskom Mertone prvú popravu padnutím sekery, ktorá sa neskôr stala známa pod názvom gilotína. Na francúzskych sedliackych dvoroch boli podobné zariadenia používané na zabíjanie hydiny. Gilotína použitá ako nástroj popravy mala humanizovať dovtedy veľmi krutý trest smrti.
Trest smrti vo Francúzsku zrušili v októbri 1981. Poslednú verejnú popravu gilotínou vo Francúzsku vykonali vo Versailles 17. júna 1939. Pred veľkým zástupom ľudí bol sťatý vrah Eugen Weidmann. Posledným popraveným (nie verejne) vo Francúzsku sa stal 17. septembra 1977 Hamid Djandoubi. Poznámkové bloky posledného kata Francúzskej republiky, ktorý za 40 rokov svojej praxe gilotínou sťal 400 hláv, predali vo februári 2003 na aukcii v Paríži.
Slovensko má zakázané obchodovať s gilotínami od roku 2007. V tom roku poslanci prijali zákon, podľa ktorého sa zakazuje vyvážať do tretích krajín, alebo dovážať z tretích krajín tovary, ktoré možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie. Sú medzi nimi aj šibenice a gilotíny.
Návrh použiť zariadenie na stínanie hláv - gilotínu, pričom sťatie hlavy malo byť jedinou formou trestu smrti vo Francúzsku, predniesol lekár Joseph Guillotin počas prerokúvania občianskeho trestného zákonníka vo francúzskom národnom zhromaždení 8. októbra 1789.
Počas francúzskej revolúcie gilotínou takto popravili asi 1600 osôb. Jej obeťou sa stal aj Maximilián Robespierre, jedna z najdôležitejších osobností francúzskej revolúcie, vodca jakobínov, ktorý poslal na popravisko francúzskych panovníkov, ale aj mnohých svojich odporcov. Člen Výboru pre národné blaho sa napokon dočkal zvrhnutia a popravy gilotínou.
Francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XVI. sťali hlavu 21. januára 1793. Jeho manželka Mária Antoinetta zomrela pod gilotínou 16. októbra 1793. Obeťou revolúcie bola napríklad aj rádová sestra Marguerite Rutanová, ktorá umrela pod gilotínou v roku 1794 a bola blahorečená v roku 2011.
Gilotína ako taká nebola novinkou. Existujú záznamy, že ešte v roku 1307 vykonali v írskom Mertone prvú popravu padnutím sekery, ktorá sa neskôr stala známa pod názvom gilotína. Na francúzskych sedliackych dvoroch boli podobné zariadenia používané na zabíjanie hydiny. Gilotína použitá ako nástroj popravy mala humanizovať dovtedy veľmi krutý trest smrti.
Trest smrti vo Francúzsku zrušili v októbri 1981. Poslednú verejnú popravu gilotínou vo Francúzsku vykonali vo Versailles 17. júna 1939. Pred veľkým zástupom ľudí bol sťatý vrah Eugen Weidmann. Posledným popraveným (nie verejne) vo Francúzsku sa stal 17. septembra 1977 Hamid Djandoubi. Poznámkové bloky posledného kata Francúzskej republiky, ktorý za 40 rokov svojej praxe gilotínou sťal 400 hláv, predali vo februári 2003 na aukcii v Paríži.
Slovensko má zakázané obchodovať s gilotínami od roku 2007. V tom roku poslanci prijali zákon, podľa ktorého sa zakazuje vyvážať do tretích krajín, alebo dovážať z tretích krajín tovary, ktoré možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie. Sú medzi nimi aj šibenice a gilotíny.
