Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prvou protestantskou krajinou, ktorá prijala gregoriánsky kalendár bolo Dánsko.
Autor TASR
Londýn/Bratislava 2. septembra (TASR) - Gregoriánsky kalendár zaviedli vo Veľkej Británii pred 260 rokmi 2. septembra 1752. Britský parlament a panovník Juraj II. tým vyriešili niekoľko problémov, ktoré so sebou prinášal juliánsky kalendár.
Gregoriánsky kalendár bol prijatý v katolíckych krajinách v rokoch 1582 až 1587. Reformácia, ktorú začal v roku 1517 Martin Luther a ktorá stále rezonovala v Európe však spôsobila, že protestantské krajiny sa k zmene hneď nepripojili. Muselo prejsť 200 rokov a nárast medzinárodného obchodu, aby nový kalendár akceptovala Veľká Británia. Príslušný zákon bol prijatý v roku 1751 a implementovaný v roku 1752.
Obyvateľstvo Veľkej Británie sa v stredu 2. septembra 1752 uložilo k spánku, aby sa zobudilo síce vo štvrtok, ale až o 11 dní neskôr a to 14. septembra. Nespôsobili to žiadne čary ani zázračné lieky, ale zákon British Calendar Act of 1751. Pápež Gregor v roku 1582 posunul kalendár iba o desať dní, Briti ho pre priestupný rok 1752 posunuli ešte o jeden deň, takže "prespali" 11 dní.
Našli sa aj takí, ktorí proti strate 11 dní a teda skráteniu života protestovali v uliciach. Vo Veľkej Británii sa žartuje, že od 3. do 13. septembra 1752 sa v krajine nič neudialo.
Obchodná dokumentácia dovtedy často mávala dva dátumy, čo svedčí o tom, že britskí biznismani pri rokovaniach na kontinente brali do úvahy oba kalendáre.
Gregoriánsky priniesol Veľkej Británii aj ďalšiu zmenu. Nový rok sa presunul z 15. marca na 1. január.
Prvou protestantskou krajinou, ktorá prijala gregoriánsky kalendár bolo Dánsko, nasledovalo Nizozemsko (Holandsko) a protestantské nemecké krajiny. Zmena sa uskutočnila v rokoch 1699 až 1700. Po Veľkej Británii prijalo nový kalendár Švédsko v roku 1753, Švajčiarsko v roku 1812. V Japonsku ho zaviedli v roku 1875. Väčšina východnej Európy sa ním riadila od roku 1912. Rusko ho prijalo po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii (VOSR) v roku 1918. Grécko bolo poslednou európskou krajinou, juliánsky kalendár opustilo v roku 1923.
Gregoriánsky kalendár bol prijatý v katolíckych krajinách v rokoch 1582 až 1587. Reformácia, ktorú začal v roku 1517 Martin Luther a ktorá stále rezonovala v Európe však spôsobila, že protestantské krajiny sa k zmene hneď nepripojili. Muselo prejsť 200 rokov a nárast medzinárodného obchodu, aby nový kalendár akceptovala Veľká Británia. Príslušný zákon bol prijatý v roku 1751 a implementovaný v roku 1752.
Obyvateľstvo Veľkej Británie sa v stredu 2. septembra 1752 uložilo k spánku, aby sa zobudilo síce vo štvrtok, ale až o 11 dní neskôr a to 14. septembra. Nespôsobili to žiadne čary ani zázračné lieky, ale zákon British Calendar Act of 1751. Pápež Gregor v roku 1582 posunul kalendár iba o desať dní, Briti ho pre priestupný rok 1752 posunuli ešte o jeden deň, takže "prespali" 11 dní.
Našli sa aj takí, ktorí proti strate 11 dní a teda skráteniu života protestovali v uliciach. Vo Veľkej Británii sa žartuje, že od 3. do 13. septembra 1752 sa v krajine nič neudialo.
Obchodná dokumentácia dovtedy často mávala dva dátumy, čo svedčí o tom, že britskí biznismani pri rokovaniach na kontinente brali do úvahy oba kalendáre.
Gregoriánsky priniesol Veľkej Británii aj ďalšiu zmenu. Nový rok sa presunul z 15. marca na 1. január.
Prvou protestantskou krajinou, ktorá prijala gregoriánsky kalendár bolo Dánsko, nasledovalo Nizozemsko (Holandsko) a protestantské nemecké krajiny. Zmena sa uskutočnila v rokoch 1699 až 1700. Po Veľkej Británii prijalo nový kalendár Švédsko v roku 1753, Švajčiarsko v roku 1812. V Japonsku ho zaviedli v roku 1875. Väčšina východnej Európy sa ním riadila od roku 1912. Rusko ho prijalo po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii (VOSR) v roku 1918. Grécko bolo poslednou európskou krajinou, juliánsky kalendár opustilo v roku 1923.
