Onesti 12. novembra (TASR) - Rumunská gymnastka Nadia Comaneciová, ktorá ako štrnásťročná prepísala históriu olympijskej gymnastiky, oslavuje dnes 55. narodeniny. Svet ju nepozná iba ako držiteľku piatich zlatých olympijských medailí a prvú športovú gymnastku na svete, ktorá na olympijskej súťaži dostala od rozhodcov najvyššiu možnú známku desať, ale aj ako ženu, ktorú poznamenal komunistický režim v jej rodnej krajine.

Nadia Comaneciová sa narodila 12. novembra 1961 v rumunskom meste Onesti v rodine úradníčky a automechanika. Kým ju na školskom dvore neobjavil tréner Béla Karolyi, nemala o gymnastike ani potuchy. Karolyi v nej objavil nielen veľký talent, ale aj nehasnúcu vôľu trénovať.

Už ako 13-ročná zaznamenala prvý medzinárodný úspech, keď v roku 1975 na majstrovstvách Európy v nórskom Skiene získala tri zlaté a jednu striebornú medailu. V tom istom roku na predolympijskej súťaži v kanadskom Montreale vybojovala titul vo viacboji.

O rok neskôr, 18. júla 1976 na OH v Montreale, dostala za predvedený výkon maximálnu známku desať. "Odrazu to hrozne zahučalo z tribún, práve vo chvíli, keď som si hovorila, že by to mohlo byť tak 9,90. Otočila som sa k tabuli a na nej svietilo 1,00. Čože? Pozrela som nechápavo na ostatných z nášho družstva. A potom som si uvedomila – je to správne. Tabuľa nebola pripravená na známku 10,00. Nebolo tam dosť miesta pre štyri čísla," spomínala neskôr pre televíziu BBC. Desiatku videla v Montreale ešte šesťkrát a celkovo vybojovala päť medailí, vrátane troch zlatých.

Montrealský úspech jej v rodnej krajine priniesol titul Hrdinka socialistickej práce, pričom sa stala najmladším Rumunom s týmto ocenením. Zázračné dievča ukazoval režim na rôznych banketoch a pred zahraničnými návštevami. Predovšetkým však dohliadal na to, aby neemigrovala do niektorej z vtedajších kapitalistických krajín. Ocitla sa v rukách režimu, ktorému nekompromisne vládol Nicolae Ceausescu, čo poznačilo na určitý čas jej dospievanie aj športovú kariéru. Odišla od trénera Karolyiho aj z rodného mesta Onesti. Presťahovala sa do Bukurešti, ostrihala si vlasy a pribrala.

V roku 1978 na MS v Štrasburgu bojovala s nadváhou a pád z bradiel ju odsunul na 4. miesto v tejto disciplíne. Aj napriek nie najlepšej forme obhájila titul na kladine a získala striebro v súťaži družstiev a preskoku.

Po návrate k trénerovi Karolyimu v roku 1979 už znova štíhla Comaneciová získala tretí titul majsterky Európy za sebou, čo sa pred ňou nikomu nepodarilo. Na MS v závere roka v americkom Fort Worthe dostala známku 9,95 na kladine a pomohla Rumunsku získať prvú tímovu zlatú medailu.

Štartovala aj na OH 1980 v Moskve, kde dosiahla zlato na kladine a v prostných a striebro v súťaži družstiev. Posledným veľkým podujatím v jej kariére bola svetová univerziáda v roku 1981 v Bukurešti, na ktorej vybojovala v domácom prostredí päť zlatých medailí.

Športovú kariéru ukončila v roku 1984. Ešte väčšie rozhodnutie uskutočnila v roku 1989, keď emigrovala z Rumunska. Počas úteku sa zoznámila s Constantinom Panaitom, s ktorým odišla do Spojených štátov. Cestovali spolu po USA a ona za peniaze dávala médiám rozhovory. Svojho partnera neskôr obvinila z týrania a z krádeže 150.000 dolárov.

Po rozchode s Panaitom sa venovala predvádzaniu oblečenia a reklame. Zoznámila sa s americkým gymnastom a trénerom Bartom Connorom a v roku 1996 sa zosobášili. V roku 2006 sa im narodil syn Dylan.

V roku 1999 sa Comaneciová stala prvou športovkyňou pozvanou do Organizácie Spojených národov, kde svojím prejavom otvorila Medzinárodný rok dobrovoľníkov 2000. Venuje sa trénovaniu gymnastiky a charitatívnej činnosti. Od 29. júna 2001 je občiankou USA.