Slovany/Bratislava 13. apríla (TASR) - Helena Turcerová-Devečková sa narodila na Slovensku, stredoškolské vzdelanie nadobudla v Rusku a od roku 1905 študovala v Paríži. Vo štvrtok 13. apríla uplynie 110 rokov ako sa stala prvou Slovenkou, ktorá promovala na prestížnej francúzskej univerzite Sorbonne a titul doktorky filozofie dosiahla za prácu o Ľudovítovi Štúrovi.

Helena Turcerová-Devečková, rodená Turcerová, sa narodila 18. februára 1886 v obci Slovany v rodine mlynára, z ktorého sa neskôr stal podomový obchodník. V roku 1889 sa rozhodol odísť aj s rodinou do Ruska a usadil sa v Menzelinsku, kde Helena Turcerová navštevovala základnú školu. V rokoch 1893 - 1904 študovala na francúzskom gymnáziu v Moskve a po maturite odišla k príbuzným do Varšavy, kde sa zdokonaľovala v poľštine.

Jazykovo nadaná Helena Turcerová, ktorá ovládala okrem slovenčiny, francúzštiny aj ruštinu, poľštinu a nemčinu, odišla v roku 1905 do Paríža, kde začala študovať francúzsku literatúru na Sorbonne, klasické jazyky na College de France a na Ústave orientálnych jazykov.

V Paríži v tom období pôsobila početná skupina francúzskych slavistov, pod vplyvom ktorých sa zamerala aj na štúdium slovanských literatúr. Po skončení štúdia napísala dizertačnú prácu, na základe ktorej získala doktorský titul z filozofie.

Dizertačnú prácu, v ktorej sa venovala Ľudovítovi Štúrovi, úspešne obhájila a 13. apríla 1913 dosiahla doktorský titul z filozofie na Sorbonne. Svojou prácou s názvom Ľudovít Štúr a myšlienka slovenskej nezávislosti (Louis Stúr et l'idée de l'indépendance slovaque), ktorá vyšla aj knižne, priblížila francúzskemu publiku nielen Štúra, ale aj vtedy mladý slovenský národ. Slovenský preklad jej práce sa objavil až v roku 1956, keď ho vydala Slovenská akadémia vied.

Ešte v roku 1913 začala Helena Turcerová ako profesorka francúzštiny pôsobiť na dievčenskom gymnáziu v Menzelinsku v Rusku. V roku 1914 uskutočnila cestu do Talianska, pričom sa na spiatočnej ceste zastavila na Slovensku, kde ju zastihla prvá svetová vojna, tak sa usadila v Martine. V roku 1915 sa vydala za evanjelického farára Ondreja Devečku, s ktorým žila v Jasenovej.

Po skončení prvej svetovej vojny a vzniku prvej Československej republiky sa Helena Turcerová-Devečková začala venovať politickej činnosti a rozširovaniu československo-francúzskej spolupráce. V roku 1919 bola členkou československej delegácie na Mierovej konferencii v Paríži.

Po návrate začala v roku 1920 učiť slovenský, francúzsky a nemecký jazyk na obchodnej škole v Dolnom Kubíne, od roku 1923 v Kežmarku, kde pôsobila dve desaťročia aj ako inšpektorka cudzích jazykov a na obchodných učilištiach a na školách pre ženské povolania.

V roku 1948 sa s manželom presťahovali do Bratislavy, kde sa venovala najmä prekladateľskej práci. Prekladala literárne diela z ruštiny, francúzštiny a z poľštiny. Za zásluhy v oblasti vedeckého bádania sa v roku 1929 stala členkou Učenej spoločnosti Šafárikovej, po roku 1945 členkou Umeleckej a vedeckej rady a Zväzu slovenských spisovateľov.

Helena Turcerová-Devečková zomrela 4. novembra 1964 v Bratislave vo veku 78 rokov.



Zdroje: www.litcentrum.sk, Lexikón slovenských žien, Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav, Martin 2003; www.ecav.sk