Lichfield/Bratislava 13. júna (TASR) - Harriet Beecherová-Stoweová svojim dnes už svetoznámym bestsellerom Chalúpka strýčka Toma výrazne prispela k zmene vnímania otrokárstva a k jeho zrušeniu v Spojených štátoch amerických (USA). Okrem slávneho románu napísala ďalších 20 kníh a verejným vystupovaním ovplyvnila pomery v Spojených štátoch 19. storočia.
Od narodenia americkej spisovateľky a abolicionistky uplynie v pondelok 14. júna 210 rokov.
Harriet Beecherová-Stoweová, za slobodna Harriet Beecherová, sa narodila 14. júna 1811 v Lichfielde v americkom štáte Connecticut v rodine protestanského teológa ako šieste z 11 detí. Vyrastala v puritánskom duchu, ale v rodine prevládal veľký odpor k otrokárstvu na americkom juhu. Na zmenách pomerov v USA sa okrem jej otca podieľali aj jej súrodenci. Setra Catherine pôsobila ako učiteľka, ktorá otvorila na tú dobu progresívnu školu pre dievčatá a brat Henry Beecher bol známym kazateľom a abolicionistom, prívržencom hnutia za zrušenie otroctva. Bratia Charles a Edward boli politici, ktorí taktiež presadzovali zrušenie otroctva.
Budúca autorka legendárneho románu Chalúpka strýčka Toma nadobudla vzdelanie na dievčenskej škole v Hartforde, ktorú viedla jej sestra. Škola neposkytovala dospievajúcim dievčatám len nadobudnutie zručností na zvládnutie domácnosti, ale na tú dobu aj nie bežné akademické vzdelanie zamerané na jazyky či matematiku. Medzi jej spolužiačky patrila napríklad Sarah Payson Willisová, ktorá sa neskôr venovala literatúre pod pseudonymom Fanny Feronová. Na archívnej snímke Harriet Beecherová-Stoweová.Foto: Printscreen YouTube
V roku 1832 sa Harriet Beecherová ako 21-ročná ocitla v Cincinnati v štáte Ohio, kde sa jej otec stal riaditeľom teologického seminára v Lane. Tu na pomedzí severu a juhu USA sa ešte výraznejšie stretla s tragickým fenoménom otrokárstva. Nezriedka bola svedkom krutosti voči černochom, ktorých privážali po rieke Ohio na trh s otrokmi. Stala sa tiež členkou literárneho salónu Semi-Colon Club, kde sa zoznámila s Calvinom Stoweom, ktorého si v roku 1934 zobrala za manžela.
Obaja patrili k aktívnym odporcom otrokárstva, podporovali tzv. Podzemnú železnicu (Underground Railroad) čím pomáhali otrokom, ktorým sa podarilo utiecť od svojich pánov, a to aj napriek zákonu Fugitive Slave Act. Ten prikazoval aj občanom severných štátov americkej Únie, kde bolo otroctvo zrušené, aby tých otrokov, ktorým sa podarilo ujsť, vrátili ich majiteľom. Odporcovia otroctva označovali zákon ako Bloodhound Law, lebo tí čo prenasledovali otrokov na úteku využívali psy z plemena bladhaundov.
Pod ťarchou týchto udalostí začala písať román Chalúpka strýčka Toma (Uncle Tom’s Cabin), ktorý v roku 1851 vychádzal na pokračovanie v protiotrokárskom periodiku National Era. Knižne vyšiel v roku 1852 a už v prvý deň sa predalo okolo 3000 výtlačkov. Román vyvolal v americkej spoločnosti veľkú odozvu. Napriek tomu, že bol poznačený literárnym schematizmom 19. storočia, ponúkol verný obraz obchodovania z ľuďmi, neľútostné rozdeľovanie rodín, mužov od žien, rodičov od detí či krutosť zaobchádzania s otrokmi. Predobrazom hlavného hrdinu románu otroka Toma, bol starý černoch, ktorého zbičovali pred očami samotnej autorky. V príbehu sa okrem tragického osudu starého Toma odohrával tiež príbeh statočnej Elizy Harrisovej, ktorej sa aj so synčekom podarilo utiecť na sever.
Do roku 1857 sa predalo viac ako pol milióna výtlačkov románu, a to nielen v Spojených štátoch, ale aj v Európe. Vďaka tomuto dielu vzrástol záujem o černošskú otázku tiež v oblasti umenia. V nasledujúcich rokoch vydala Stoweová ďalších 20 prozaických kníh, ale ani jedna z nich nedosiahla taký ohlas ako Chalúpka Strýčka Toma.
Americká spisovateľka Harriet Beecherová-Stoweová a celoživotná aktivistka proti otrokárstvu, k zrušeniu ktorého v USA oficiálne došlo v roku 1865, zomrela 1. júla 1896 v Hartforde.
