Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Obľúbené anízové cukríky Hašlerky tento rok oslavujú okrúhle výročie od svojho pomenovania.
Autor OTS
Bratislava 3. decembra (OTS) - Presne 13. decembra 1920 dal slávny spevák Karel Hašler súhlas na použitie svojho priezviska pre vtedajšie cukríky proti kašľu. Hašlerky majú dodnes svoju originálnu chuť a na pultoch obchodov ich možno nájsť v niekoľkých rôznych baleniach a príchutiach. V roku 2019 sa vyrobilo 12,6 milióna balení, z toho na Slovensku sa spotrebuje 4,2 milióna balení za rok.
"Neuveriteľných 100 rokov si môžu ľudia pochutnávať na Hašlerkách tak, ako ich poznáme aj dnes. Nezmenili meno ani chuť. V tom sú úplne originálne. Sme hrdí na to, že Hašlerky sú aj po viac ako 100 rokoch existencie jedny z najobľúbenejších vetrových cukríkov na tuzemskom trhu. Aj napriek neľahkej ceste našou históriou sú tu stále také, aké ich poznali naši prarodičia," hovorí Štěpán Zendulka, Brand Manager značky Hašlerky.
Destinky alebo Hašlerky? Ako prišli Hašlerky ku svojmu názvu
Receptúru na dnešné Hašlerky získal na konci 1. svetovej vojny František Lhotský, otec Hašleriek, ako odmenu za pomoc od viedenskej firmy Erich Kirstein. Tá už cukríky niekoľko rokov vyrábala a predávala pod názvom Caruso. Spoločne aj s ďalšími cukrovinkami ich začal Lhotský pod rovnakým názvom vyrábať vo svojej dielni na Kráľovských Vinohradoch. Názov Caruso však v Československu nezaznamenal veľký úspech, preto sa ho Lhotský rozhodol po nejakej dobe zmeniť.
V apríli 1919 sa Lhotský zišiel s herečkou Emou Destinovou a požiadal ju o súhlas s použitím jej mena pre tieto anízové cukríky. Herečka súhlasila a z Caruso sa stali Destinky. Ani tento názov však nikoho veľmi nenadchol, Lhotský tak premýšľal ďalej.
K svojmu dnešnému menu prišli Hašlerky o viac ako rok a pol neskôr, 13. decembra 1920, kedy sa František Lhotský zišiel v Kabarete Lucerna so spevákom Karolom Hašlerom. Ten mal vtedy problémy s hlasivkami, chraptil a nemohol vystupovať. Keď mu Lhotský predstavil svoj nápad premenovať Destinky na údernejšie Hašlerky, spevák súhlasil. Hneď potom nechal František Lhotský názov Hašlerky registrovať ako ochrannú známku. Krátko na to vznikol aj tematický slogan "Hašler kašle, nevadí, Hašlerky ho uzdraví".
Z Královských Vinohradov až do Holešova
Hoci cesta Hašleriek (vtedy ešte pod názvom Caruso) začala v dielni na Kráľovských Vinohradoch, vďaka rastúcim predajom, po úspešnej zmene názvu, sa už v roku 1922 výroba presťahovala do pražskej Michle, kde Lhotský kúpil a zväčšil rozostavanú výrobnú budovu. Tam tiež o 13 rokov neskôr postavil ďalšie, tentokrát už nové výrobné aj kancelárske priestory určené na ďalšie rozšírenie objektu. Závod mal v tom čase už viac ako 100 zamestnancov, ktorí vyrábali cez 200 výrobkov, vrátane mentolových a ovocných cukríkov, dražé a želé. Vrcholil tiež export cukroviniek do Indie a západnej a južnej Afriky.
Keď bol v čase druhej svetovej vojny všeobecný nedostatok cukru a ďalších surovín potrebných na prípravu Hašleriek, bolo nutné znížiť produkciu i veľkosť ponúkaného portfólia výrobkov. Firma však zariadila import všetkých dôležitých surovín zo zahraničia, aby mohla výroba Hašleriek aj v obmedzenej prevádzke pokračovať bez akýchkoľvek zmien v receptúre.
V Michli boli Hašlerky vyrábané až do znárodnenia v roku 1948, kedy bola továreň uzavretá a celá výroba sa, rovnako ako napríklad v prípade značky ORION, presunula do pražských Modřan. O 7 rokov neskôr dostal výrobu Hašleriek na starosť závod SFINX v Holešove, kde sa cukríky vyrábajú dodnes. Závod SFINX, a s ním teda aj Hašlerky, kúpila v roku 1992 pri privatizácii firmy Čokoládovny, a.s., spoločnosť Nestlé.
Súčasná produkcia
V súčasnej dobe možno na pultoch obchodov nájsť Hašlerky v niekoľkých variantoch aj príchutiach. Okrem klasickej verzie sa Hašlerky vyrábajú aj v ovocných príchutiach - čierne ríbezle, višňa, zelené jablko alebo napríklad citrón a medovka. Vychutnať si ich možno v podobe cukríkov a aj ako dražé. Balenie v krabičke predstavila firma v roku 2015, ovocné príchute o rok neskôr.
Hoci sa Hašlerky predávajú iba v Česku a na Slovensku, ich spotreba je vďaka veľkej obľube obrovská. Za jednu smenu sa v závode SFINX vyrobí okolo 1,6 milióna kusov týchto anízových cukríkov, t. j. 900 ton ročne. Iba na Slovensku sa ročne spotrebuje 4,2 milióna balení. Hašlerky sú tak jedny z najpredávanejších cukríkov na českom a slovenskom trhu.
"Neuveriteľných 100 rokov si môžu ľudia pochutnávať na Hašlerkách tak, ako ich poznáme aj dnes. Nezmenili meno ani chuť. V tom sú úplne originálne. Sme hrdí na to, že Hašlerky sú aj po viac ako 100 rokoch existencie jedny z najobľúbenejších vetrových cukríkov na tuzemskom trhu. Aj napriek neľahkej ceste našou históriou sú tu stále také, aké ich poznali naši prarodičia," hovorí Štěpán Zendulka, Brand Manager značky Hašlerky.
Destinky alebo Hašlerky? Ako prišli Hašlerky ku svojmu názvu
Receptúru na dnešné Hašlerky získal na konci 1. svetovej vojny František Lhotský, otec Hašleriek, ako odmenu za pomoc od viedenskej firmy Erich Kirstein. Tá už cukríky niekoľko rokov vyrábala a predávala pod názvom Caruso. Spoločne aj s ďalšími cukrovinkami ich začal Lhotský pod rovnakým názvom vyrábať vo svojej dielni na Kráľovských Vinohradoch. Názov Caruso však v Československu nezaznamenal veľký úspech, preto sa ho Lhotský rozhodol po nejakej dobe zmeniť.
V apríli 1919 sa Lhotský zišiel s herečkou Emou Destinovou a požiadal ju o súhlas s použitím jej mena pre tieto anízové cukríky. Herečka súhlasila a z Caruso sa stali Destinky. Ani tento názov však nikoho veľmi nenadchol, Lhotský tak premýšľal ďalej.
K svojmu dnešnému menu prišli Hašlerky o viac ako rok a pol neskôr, 13. decembra 1920, kedy sa František Lhotský zišiel v Kabarete Lucerna so spevákom Karolom Hašlerom. Ten mal vtedy problémy s hlasivkami, chraptil a nemohol vystupovať. Keď mu Lhotský predstavil svoj nápad premenovať Destinky na údernejšie Hašlerky, spevák súhlasil. Hneď potom nechal František Lhotský názov Hašlerky registrovať ako ochrannú známku. Krátko na to vznikol aj tematický slogan "Hašler kašle, nevadí, Hašlerky ho uzdraví".
Z Královských Vinohradov až do Holešova
Hoci cesta Hašleriek (vtedy ešte pod názvom Caruso) začala v dielni na Kráľovských Vinohradoch, vďaka rastúcim predajom, po úspešnej zmene názvu, sa už v roku 1922 výroba presťahovala do pražskej Michle, kde Lhotský kúpil a zväčšil rozostavanú výrobnú budovu. Tam tiež o 13 rokov neskôr postavil ďalšie, tentokrát už nové výrobné aj kancelárske priestory určené na ďalšie rozšírenie objektu. Závod mal v tom čase už viac ako 100 zamestnancov, ktorí vyrábali cez 200 výrobkov, vrátane mentolových a ovocných cukríkov, dražé a želé. Vrcholil tiež export cukroviniek do Indie a západnej a južnej Afriky.
Keď bol v čase druhej svetovej vojny všeobecný nedostatok cukru a ďalších surovín potrebných na prípravu Hašleriek, bolo nutné znížiť produkciu i veľkosť ponúkaného portfólia výrobkov. Firma však zariadila import všetkých dôležitých surovín zo zahraničia, aby mohla výroba Hašleriek aj v obmedzenej prevádzke pokračovať bez akýchkoľvek zmien v receptúre.
V Michli boli Hašlerky vyrábané až do znárodnenia v roku 1948, kedy bola továreň uzavretá a celá výroba sa, rovnako ako napríklad v prípade značky ORION, presunula do pražských Modřan. O 7 rokov neskôr dostal výrobu Hašleriek na starosť závod SFINX v Holešove, kde sa cukríky vyrábajú dodnes. Závod SFINX, a s ním teda aj Hašlerky, kúpila v roku 1992 pri privatizácii firmy Čokoládovny, a.s., spoločnosť Nestlé.
Súčasná produkcia
V súčasnej dobe možno na pultoch obchodov nájsť Hašlerky v niekoľkých variantoch aj príchutiach. Okrem klasickej verzie sa Hašlerky vyrábajú aj v ovocných príchutiach - čierne ríbezle, višňa, zelené jablko alebo napríklad citrón a medovka. Vychutnať si ich možno v podobe cukríkov a aj ako dražé. Balenie v krabičke predstavila firma v roku 2015, ovocné príchute o rok neskôr.
Hoci sa Hašlerky predávajú iba v Česku a na Slovensku, ich spotreba je vďaka veľkej obľube obrovská. Za jednu smenu sa v závode SFINX vyrobí okolo 1,6 milióna kusov týchto anízových cukríkov, t. j. 900 ton ročne. Iba na Slovensku sa ročne spotrebuje 4,2 milióna balení. Hašlerky sú tak jedny z najpredávanejších cukríkov na českom a slovenskom trhu.
