Ani choroba, ktorá prekvapivo nepostupovala tak rýchlo, mu nezabránila vo významných vedeckých objavoch. V roku 1971 matematicky dokázal teóriu Veľkého tresku, ktorá vysvetľuje vznik vesmíru.
Autor Teraz.sk/TASR
Bratislava 14. marca (Teraz.sk/TASR) - Vo veku 76-rokov zomrel dnes nadránom významný svetový fyzik Stephen Hawking.
Renomovaný vedec aj napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu patril medzi najvplyvnejších mysliteľov súčasnosti.
Už počas štúdií na Oxfordskej univerzite mu lekári v roku 1962 diagnostikovali amyotrofickú laterálnú sklerózu (ALS), je to degeneratívna choroba motorického neurónu, s ktorou pacienti žijú priemerne dva až tri roky. V roku 2011 Hawking povedal, že s vidinou smrti už žije 49 rokov.
Kvôli chorobe úplne ochrnul a stratil hlas. Na komunikáciu používal elektronický hlasový syntetizátor. Napriek tomu sa jeho výskum a výroky zapísali do svetových dejín. Tu sú niektoré z nich.
"Dúfam, že inšpirujem ľudí na celom svete, aby zdvihli hlavu a pozerali hore na hviezdy, nie dole na svoje nohy," komentoval 75-ročný Hawking sprístupnenie svojej dizertačnej práce "Vlastnosti rozpínajúcich sa vesmírov" (Properties of Expanding Universes), ktorú napísal ako 24-ročný. Za menej ako 24 hodín si jeho 134-stranový dokument pozrelo viac ako 60.000 ľudí, v dôsledku čoho padla webová stránka Univerzity v Cambridge. (október 2017)
"Pre pokazené počítače neexistuje nebo alebo život po živote. To je rozprávka pre ľudí, ktorí sa boja tmy," uviedol. Popredný britský vedec hovorí, že keď mozog prestane fungovať, neexistuje už nič. Pre britský denník Guardian, 69-ročný Hawking povedal, že ľudský mozog je ako počítač, ktorý prestane pracovať, keď zlyhajú jeho jednotlivé zložky. (máj 2011)
"Dlhodobé prežitie ľudstva je ohrozené, pokiaľ bude pripútané na jedinú planétu. Skôr či neskôr pohromy ako je zrážka s asteroidom alebo jadrová vojna nás môžu všetkých vyhubiť. Avšak keď sa rozptýlime do vesmíru a zriadime nezávislé kolónie, naša budúcnosť by mala byť zaistená," povedal profesor matematiky na Cambridgeskej univerzite s tým, že ľudia musia kolonizovať planéty v iných slnečných sústavách, ku ktorým budú cestovať vesmírnymi loďami s pohonom v štýle sci-fi seriálu Star Trek, inak hrozí ľudstvu zánik. (rok 2007)
„Ak skočíte do čiernej diery, vaša energia sa vráti späť do vesmíru, ale v rozbitej forme, ktorá síce bude obsahovať informácie o tom, akí ste boli, ale bude v takom stave, kedy je ťažké ju rozpoznať. Je to ako spálenie encyklopédie. Informácia nie je stratená, pokiaľ niekto uchová dym a popol, ale je ťažké ju prečítať."
"Bol som rád, že si neuvedomil, že som na konferencii vystúpil práve s témou, ako mohol vzniknúť vesmír. Nebol som nadšený myšlienkou, že by ma odovzdali inkvizícii ako Galilea," povedal vedec v reakcii na slová pápeža Jána Pavla II., ktorý vedcom odkázal, že je v poriadku skúmať vesmír a to, kedy začal. Ale nemali by sme sa zaoberať jeho samotným počiatkom, pretože to bol okamih stvorenia a dielo Boha.
"Ľudská rasa bude v bezpečí až po tom, keď dosiahne iné hviezdy a nájde tam svety, vhodné na osídlenie. V našom slnečnom systéme neexistuje nijaké vhodné miesto na prežitie, pokiaľ si našu Zem urobíme skutočne neobývateľnou," povedal v rozhovore pre časopis Focus. (rok 2001)
Renomovaný vedec aj napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu patril medzi najvplyvnejších mysliteľov súčasnosti.
Už počas štúdií na Oxfordskej univerzite mu lekári v roku 1962 diagnostikovali amyotrofickú laterálnú sklerózu (ALS), je to degeneratívna choroba motorického neurónu, s ktorou pacienti žijú priemerne dva až tri roky. V roku 2011 Hawking povedal, že s vidinou smrti už žije 49 rokov.
Prečítajte si aj: Zomrel svetoznámy vedec Stephen Hawking
Kvôli chorobe úplne ochrnul a stratil hlas. Na komunikáciu používal elektronický hlasový syntetizátor. Napriek tomu sa jeho výskum a výroky zapísali do svetových dejín. Tu sú niektoré z nich.
"Dúfam, že inšpirujem ľudí na celom svete, aby zdvihli hlavu a pozerali hore na hviezdy, nie dole na svoje nohy," komentoval 75-ročný Hawking sprístupnenie svojej dizertačnej práce "Vlastnosti rozpínajúcich sa vesmírov" (Properties of Expanding Universes), ktorú napísal ako 24-ročný. Za menej ako 24 hodín si jeho 134-stranový dokument pozrelo viac ako 60.000 ľudí, v dôsledku čoho padla webová stránka Univerzity v Cambridge. (október 2017)
"Pre pokazené počítače neexistuje nebo alebo život po živote. To je rozprávka pre ľudí, ktorí sa boja tmy," uviedol. Popredný britský vedec hovorí, že keď mozog prestane fungovať, neexistuje už nič. Pre britský denník Guardian, 69-ročný Hawking povedal, že ľudský mozog je ako počítač, ktorý prestane pracovať, keď zlyhajú jeho jednotlivé zložky. (máj 2011)
"Dlhodobé prežitie ľudstva je ohrozené, pokiaľ bude pripútané na jedinú planétu. Skôr či neskôr pohromy ako je zrážka s asteroidom alebo jadrová vojna nás môžu všetkých vyhubiť. Avšak keď sa rozptýlime do vesmíru a zriadime nezávislé kolónie, naša budúcnosť by mala byť zaistená," povedal profesor matematiky na Cambridgeskej univerzite s tým, že ľudia musia kolonizovať planéty v iných slnečných sústavách, ku ktorým budú cestovať vesmírnymi loďami s pohonom v štýle sci-fi seriálu Star Trek, inak hrozí ľudstvu zánik. (rok 2007)
„Ak skočíte do čiernej diery, vaša energia sa vráti späť do vesmíru, ale v rozbitej forme, ktorá síce bude obsahovať informácie o tom, akí ste boli, ale bude v takom stave, kedy je ťažké ju rozpoznať. Je to ako spálenie encyklopédie. Informácia nie je stratená, pokiaľ niekto uchová dym a popol, ale je ťažké ju prečítať."
"Bol som rád, že si neuvedomil, že som na konferencii vystúpil práve s témou, ako mohol vzniknúť vesmír. Nebol som nadšený myšlienkou, že by ma odovzdali inkvizícii ako Galilea," povedal vedec v reakcii na slová pápeža Jána Pavla II., ktorý vedcom odkázal, že je v poriadku skúmať vesmír a to, kedy začal. Ale nemali by sme sa zaoberať jeho samotným počiatkom, pretože to bol okamih stvorenia a dielo Boha.
"Ľudská rasa bude v bezpečí až po tom, keď dosiahne iné hviezdy a nájde tam svety, vhodné na osídlenie. V našom slnečnom systéme neexistuje nijaké vhodné miesto na prežitie, pokiaľ si našu Zem urobíme skutočne neobývateľnou," povedal v rozhovore pre časopis Focus. (rok 2001)