Asnires/Bratislava 17. mája (TASR) - Do literatúry vstúpil Henri Barbusse ako básnik, ale preslávil ho jeho protivojnový román Oheň z roku 1917, ktorý je opisom utrpenia prostých vojakov v zákopoch počas prvej svetovej vojny. Od narodenia francúzskeho spisovateľa, básnika, novinára a protivojnového a ľavicového aktivistu uplynie v stredu 17. mája 150 rokov.

Henri Barbusse sa narodil 17. mája 1873 vo francúzskom meste Asnires, ležiacom neďaleko Paríža. Knižne debutoval v roku 1895 symbolistickou zbierkou básni Les Pleureuses (Plačky). Po skončení štúdia literatúry a filozofie pracoval na tlačovom úrade ministerstva vnútra, odkiaľ prešiel v roku 1897 do časopisu La Grande Revue, do ktorého prispieval divadelnými kritikami. Po románe Les Suppliants (Prosebníci, 1903) zaujal kritikov aj verejnosť naturalistickým románom L´Enfer (Peklo) z roku 1908. V rokoch 1911 – 1914 spolupracoval s denníkom Le Matin.

V roku 1914 po vypuknutí prvej svetovej vojny odišiel vo veku 41 rokov dobrovoľne na front. Otrasné vojnové skúsenosti sa stali jeho hlavným zdrojom pri písaní románu Oheň (Le Feu), ktorý vyšiel v roku 1917. Román sa považuje za prvý protivojnový román, v ktorom Barbusse opísal v 24 kapitolách utrpenie bojového družstva počas prvej svetovej vojny v zákopoch francúzsko-nemeckého frontu.

Stal z neho zapálený kritik militarizmu a ešte v roku 1917 spoluzakladal Republikánske združenie frontových vojakov. So spisovateľom Romainom Rollandom založil protivojnové hnutie a tiež časopis s názvom Clarté (Jasno), pričom rovnako sa volá aj jeho román z roku 1919.

V roku 1923 sa stal členom Komunistickej strany Francúzska a o tri roky neskôr aj literárnym šéfredaktorom ľavicového denníka L´Humanité. Často cestoval do Sovietskeho zväzu a z týchto ciest napísal viacero reportáží. Ovládal esperanto a patril k veľkým propagátorom tohto umelého jazyka.

Henri Barbusse zomrel 30. augusta 1935 v Moskve počas jednej zo svojich ciest po Sovietskom zväze. Pochovaný je na známom parížskom cintoríne Pre Lachaise.