Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Do funkcie nastúpil ako úspešný a verejnosťou obľúbený politik, ktorý však nedokázal úspešne čeliť prichádzajúcej Veľkej hospodárskej kríze.
Autor TASR
New York/Bratislava 20. októbra (TASR) – Od úmrtia amerického politika, republikána a 31. prezidenta Spojených štátov amerických Herberta Clarka Hoovera uplynie v pondelok 20. októbra 50 rokov.
Prezidentom USA bol v rokoch 1929-1933. Do funkcie nastúpil ako úspešný a verejnosťou obľúbený politik, ktorý však nedokázal úspešne čeliť prichádzajúcej Veľkej hospodárskej kríze. Následkom jeho zlej politiky bol veľký ekonomický prepad USA a taktiež zhoršenie situácie v Európe.
Herbert Clark Hoover sa narodil 10. augusta 1874 vo West Branch v americkej Iowe. Ako deväťročný osirel a bol vychovávaný strýkom. Vyštudoval technicky zameranú Standfordskú univerzitu a v tejto oblasti sa stal uznávaným odborníkom. Založil úspešný podnik na spracovanie zinku, pričom jeho pracovné postupy sa dostali aj do niekoľkých učebníc.
Zmena v podnikateľskej kariére Herberta Hoovera prišla s prvou svetovou vojnou, kedy sa začal výrazne angažovať vo verejnom živote. Aktívne sa zapojil do boja s potravinovou krízou a pomáhal pri organizácii návratu tisícok Američanov z Európy. Koncom vojny bol Hoover medzinárodným hrdinom a časopis New York Times ho zaradil medzi 10 najdôležitejších žijúcich Američanov. V roku 1920 dostal od Demokratickej strany ponuku stať sa americkým prezidentom, ako hlboko presvedčený republikám ju však odmietol. O rok neskôr sa stal ministrom obchodu. Čas na jeho prezidentskú kandidatúru dozrel v roku 1927. Bez problémov porazil demokratického kandidáta Alfreda E. Smitha a s vyhláseniami o trvalom raste ekonomiky sa ujal postu hlavy štátu v USA. O niekoľko mesiacov neskôr však prišiel krach newyorskej burzy znamenajúci koniec ekonomického rastu a začiatok Veľkej hospodárskej krízy. Začali krachovať podniky, nezamestnanosť rástla priveľkou rýchlosťou a produkcia naopak prudko klesala. Prezident Hoover vyzýval verejnosť, aby nestrácala nádej a nabádal podnikateľov, aby pokračovali v činnosti a neprepúšťali zamestnancov. Napriek jeho snahe však USA postihol najväčší hospodársky prepad v novodobej histórii, v dôsledku ktorého sa de facto zrútili ekonomiky po celom svete. Veľká hospodárska kríza bola prekonaná až v polovici 30. rokov 20. storočia a je považovaná za jednu z hlavných príčin druhej svetovej vojny.
Herbert Hoover sa v roku 1923 opätovne pokúsil uspieť v prezidentských voľbách USA, utrpel však zdrvujúcu porážku a z prezidentského kresla odchádzal ako všetkými kritizovaný politik, ktorý nechal krajinu v katastrofálnom stave. Zomrel 20. októbra 1964 v americkom New Yorku vo veku 90 rokov.
Prezidentom USA bol v rokoch 1929-1933. Do funkcie nastúpil ako úspešný a verejnosťou obľúbený politik, ktorý však nedokázal úspešne čeliť prichádzajúcej Veľkej hospodárskej kríze. Následkom jeho zlej politiky bol veľký ekonomický prepad USA a taktiež zhoršenie situácie v Európe.
Herbert Clark Hoover sa narodil 10. augusta 1874 vo West Branch v americkej Iowe. Ako deväťročný osirel a bol vychovávaný strýkom. Vyštudoval technicky zameranú Standfordskú univerzitu a v tejto oblasti sa stal uznávaným odborníkom. Založil úspešný podnik na spracovanie zinku, pričom jeho pracovné postupy sa dostali aj do niekoľkých učebníc.
Zmena v podnikateľskej kariére Herberta Hoovera prišla s prvou svetovou vojnou, kedy sa začal výrazne angažovať vo verejnom živote. Aktívne sa zapojil do boja s potravinovou krízou a pomáhal pri organizácii návratu tisícok Američanov z Európy. Koncom vojny bol Hoover medzinárodným hrdinom a časopis New York Times ho zaradil medzi 10 najdôležitejších žijúcich Američanov. V roku 1920 dostal od Demokratickej strany ponuku stať sa americkým prezidentom, ako hlboko presvedčený republikám ju však odmietol. O rok neskôr sa stal ministrom obchodu. Čas na jeho prezidentskú kandidatúru dozrel v roku 1927. Bez problémov porazil demokratického kandidáta Alfreda E. Smitha a s vyhláseniami o trvalom raste ekonomiky sa ujal postu hlavy štátu v USA. O niekoľko mesiacov neskôr však prišiel krach newyorskej burzy znamenajúci koniec ekonomického rastu a začiatok Veľkej hospodárskej krízy. Začali krachovať podniky, nezamestnanosť rástla priveľkou rýchlosťou a produkcia naopak prudko klesala. Prezident Hoover vyzýval verejnosť, aby nestrácala nádej a nabádal podnikateľov, aby pokračovali v činnosti a neprepúšťali zamestnancov. Napriek jeho snahe však USA postihol najväčší hospodársky prepad v novodobej histórii, v dôsledku ktorého sa de facto zrútili ekonomiky po celom svete. Veľká hospodárska kríza bola prekonaná až v polovici 30. rokov 20. storočia a je považovaná za jednu z hlavných príčin druhej svetovej vojny.
Herbert Hoover sa v roku 1923 opätovne pokúsil uspieť v prezidentských voľbách USA, utrpel však zdrvujúcu porážku a z prezidentského kresla odchádzal ako všetkými kritizovaný politik, ktorý nechal krajinu v katastrofálnom stave. Zomrel 20. októbra 1964 v americkom New Yorku vo veku 90 rokov.
