V 90. rokoch 20. storočia sa Ľubo Roman stal riaditeľom Novej scény. Neskôr si otvoril vlastné divadlo West.
Autor TASR
Malacky/Bratislava 12. apríla (TASR ) - Verejnosť vníma Ľuba Romana predovšetkým ako obľúbeného a často obsadzovaného herca, bol však aj aktívnym politikom a prevádzkoval vlastné divadlo West. V piatok 12. apríla sa herec, bývalý minister kultúry a podnikateľ dožíva 75 rokov.
Ľubo Roman sa narodil 12. apríla 1944 v Malackách. V trinástich rokoch prišiel o oboch rodičov, vyrastal so starším bratom a s mladšou sestrou. Už od najmladších rokov sa venoval herectvu a ako štrnásťročný dostal prvú príležitosť na striebornom plátne. Režiséri Frigyes Bán a Vladislav Pavlovič ho obsadili do epizódnej roly v obľúbenom slovensko-maďarskom filme Dáždnik svätého Petra (Szent Péter esernyője, 1958).
Krátko potom mu Štefan Uher ponúkol úlohu vo filme My z deviatej A (1961) a v dnes už legendárnej snímke Slnko v sieti (1962). Podľa filmovej kritiky sa Ľubo Roman ako predstaviteľ Petra, letnej lásky hlavnej ženskej postavy Bely, podpísal pod sviežosť a originalitu kultového filmu. Samotný Ľubo Roman na Slnko v sieti spomína: "Bol to prvý film na území Československa, ktorý niesol znaky hlásiacej sa takzvanej novej vlny. Štefan Uher a kameraman Stanislav Szomolányi vytvorili dvojicu s celkom novým pohľadom na film. Odrazu namiesto stvárňovania rurálnych či baladických tém, akými sa dovtedy zaoberal napríklad Martin Ťapák, prehovorili v tom čase veľmi mladý režisér a mladý kameraman o veciach každodenného života. Hovorili rečou, akou hovorí ulica, akou hovoria bežní ľudia".
Ľubo Roman vyštudoval herectvo na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Ako 25-ročný sa objavil aj v psychologickej dráme Od štvrtka do zmŕtvychvstania (1969) nakrútenej podľa divadelnej hry Atentát, ktorej autorom je Leopold Lahola. Dej zachytáva konfrontáciu etických postojov atentátnikov a ich protivníkov na reálnom pozadí vrcholiacej heydrichiády v Prahe. Sympatický herec sa tiež stal jednou z postáv v televíznej inscenácii románu francúzskeho spisovateľa Victora Huga s názvom Lucrezia Borgia (1974).
V tomto čase sa už stal Ľubo Roman jedným z najobsadzovanejších televíznych a filmových hercov. Pôsobil v divadle Nová Scéna, kam ho zavolal starší kolega a vtedajší šéf divadla Ján Klimo. Z množstva filmov možno spomenúť komédiu Stratená dolina (Martin Ťapák, 1976) či v neskoršom období snímku Hody (Andrej Lettrich, 1987). Kritika ocenila herecké výkony Martina Hubu i Ľuba Romana v tragikomickom príbehu Mercadet(1988). Komediálne dramatický príbeh s excelentnými dialógmi, plných intríg do istej miery zobrazuje vlastné životné skúsenosti Honoré de Balzaca.
V 90. rokoch 20. storočia sa Ľubo Roman stal riaditeľom Novej scény. Neskôr si otvoril vlastné divadlo West.
V dočasnej vláde Jozefa Moravčíka od 15. marca do 13. decembra 1994 pôsobil ako minister kultúry. V predčasných voľbách 30. septembra a 1. októbra 1994, ho zvolili za poslanca NR SR za Kresťanskodemokratické hnutie, v roku 1995 klub KDH opustil a pôsobil ako nezávislý poslanec až do konca volebného obdobia v roku 1998. Práve v tomto čase prekonal ťažký infarkt.
V roku 2001 stal prvým predsedom Bratislavského samosprávneho kraja. V roku 2004 kandidoval v prezidentských voľbách, ale vzdal sa kandidatúry v prospech Eduarda Kukana. V roku 2005 sa Ľubo Roman sumou 100.000 Sk pripojil k médiám, ktoré vypísali odmenu na odhalenie vraha 21-ročného študenta Daniela Tupého.
V penzióne Ľuba Romana strávil posledné roky svojho života herec a Romanov dlhoročný priateľ Pavol Mikulík, ktorý bol po porážke pripútaný na invalidný vozík.
Napriek podnikateľským aktivitám, na ktorých sa podieľajú aj jeho synovia, ostáva Ľubo Roman verný hereckej profesii. Hral v snímke Pokoj v duši (Vladimír Balko, 2009). Účinkoval v seriáloch Kriminálka Staré Mesto a Búrlivé víno, kde podľa vlastných slov s radosťou stelesnil úlohu "záporáka".
O "seriálovej" hereckej skúsenosti Ľubo Roman hovorí: "Povedal by som, že mnohí herci seriál podceňujú, neuvedomujú si, že práve vďaka seriálom ich vidí jeden a pol milióna ľudí a ak hrajú dobre a potom začnú pôsobiť v divadle, tak svojou popularitou tomu divadlu veľmi pomáhajú. Ľudia, ktorí toho herca poznajú z telky, sa totiž naňho prídu pozrieť aj naživo. A to divadlám na Slovensku veľmi pomáha. Sú to také spojené nádoby."
Svoj príjemný hlas Ľubo Roman prepožičal aj zahraničným hereckým osobnostiam prostredníctvom dabingu.
Ľubo Roman sa narodil 12. apríla 1944 v Malackách. V trinástich rokoch prišiel o oboch rodičov, vyrastal so starším bratom a s mladšou sestrou. Už od najmladších rokov sa venoval herectvu a ako štrnásťročný dostal prvú príležitosť na striebornom plátne. Režiséri Frigyes Bán a Vladislav Pavlovič ho obsadili do epizódnej roly v obľúbenom slovensko-maďarskom filme Dáždnik svätého Petra (Szent Péter esernyője, 1958).
Krátko potom mu Štefan Uher ponúkol úlohu vo filme My z deviatej A (1961) a v dnes už legendárnej snímke Slnko v sieti (1962). Podľa filmovej kritiky sa Ľubo Roman ako predstaviteľ Petra, letnej lásky hlavnej ženskej postavy Bely, podpísal pod sviežosť a originalitu kultového filmu. Samotný Ľubo Roman na Slnko v sieti spomína: "Bol to prvý film na území Československa, ktorý niesol znaky hlásiacej sa takzvanej novej vlny. Štefan Uher a kameraman Stanislav Szomolányi vytvorili dvojicu s celkom novým pohľadom na film. Odrazu namiesto stvárňovania rurálnych či baladických tém, akými sa dovtedy zaoberal napríklad Martin Ťapák, prehovorili v tom čase veľmi mladý režisér a mladý kameraman o veciach každodenného života. Hovorili rečou, akou hovorí ulica, akou hovoria bežní ľudia".
Ľubo Roman vyštudoval herectvo na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Ako 25-ročný sa objavil aj v psychologickej dráme Od štvrtka do zmŕtvychvstania (1969) nakrútenej podľa divadelnej hry Atentát, ktorej autorom je Leopold Lahola. Dej zachytáva konfrontáciu etických postojov atentátnikov a ich protivníkov na reálnom pozadí vrcholiacej heydrichiády v Prahe. Sympatický herec sa tiež stal jednou z postáv v televíznej inscenácii románu francúzskeho spisovateľa Victora Huga s názvom Lucrezia Borgia (1974).
V tomto čase sa už stal Ľubo Roman jedným z najobsadzovanejších televíznych a filmových hercov. Pôsobil v divadle Nová Scéna, kam ho zavolal starší kolega a vtedajší šéf divadla Ján Klimo. Z množstva filmov možno spomenúť komédiu Stratená dolina (Martin Ťapák, 1976) či v neskoršom období snímku Hody (Andrej Lettrich, 1987). Kritika ocenila herecké výkony Martina Hubu i Ľuba Romana v tragikomickom príbehu Mercadet(1988). Komediálne dramatický príbeh s excelentnými dialógmi, plných intríg do istej miery zobrazuje vlastné životné skúsenosti Honoré de Balzaca.
V 90. rokoch 20. storočia sa Ľubo Roman stal riaditeľom Novej scény. Neskôr si otvoril vlastné divadlo West.
V dočasnej vláde Jozefa Moravčíka od 15. marca do 13. decembra 1994 pôsobil ako minister kultúry. V predčasných voľbách 30. septembra a 1. októbra 1994, ho zvolili za poslanca NR SR za Kresťanskodemokratické hnutie, v roku 1995 klub KDH opustil a pôsobil ako nezávislý poslanec až do konca volebného obdobia v roku 1998. Práve v tomto čase prekonal ťažký infarkt.
V roku 2001 stal prvým predsedom Bratislavského samosprávneho kraja. V roku 2004 kandidoval v prezidentských voľbách, ale vzdal sa kandidatúry v prospech Eduarda Kukana. V roku 2005 sa Ľubo Roman sumou 100.000 Sk pripojil k médiám, ktoré vypísali odmenu na odhalenie vraha 21-ročného študenta Daniela Tupého.
V penzióne Ľuba Romana strávil posledné roky svojho života herec a Romanov dlhoročný priateľ Pavol Mikulík, ktorý bol po porážke pripútaný na invalidný vozík.
Napriek podnikateľským aktivitám, na ktorých sa podieľajú aj jeho synovia, ostáva Ľubo Roman verný hereckej profesii. Hral v snímke Pokoj v duši (Vladimír Balko, 2009). Účinkoval v seriáloch Kriminálka Staré Mesto a Búrlivé víno, kde podľa vlastných slov s radosťou stelesnil úlohu "záporáka".
O "seriálovej" hereckej skúsenosti Ľubo Roman hovorí: "Povedal by som, že mnohí herci seriál podceňujú, neuvedomujú si, že práve vďaka seriálom ich vidí jeden a pol milióna ľudí a ak hrajú dobre a potom začnú pôsobiť v divadle, tak svojou popularitou tomu divadlu veľmi pomáhajú. Ľudia, ktorí toho herca poznajú z telky, sa totiž naňho prídu pozrieť aj naživo. A to divadlám na Slovensku veľmi pomáha. Sú to také spojené nádoby."
Svoj príjemný hlas Ľubo Roman prepožičal aj zahraničným hereckým osobnostiam prostredníctvom dabingu.