Kandidatúra na post prezidenta USA mu vyšla až na tretí raz, keď v roku 1980 s veľkou prevahou porazil kandidujúceho predchádzajúceho prezidenta Jimmyho Cartera.
Tampico/Bratislava 6. februára (TASR) - Herec a politik Ronald Wilson Reagan bol 40. prezidentom v histórii Spojených štátov amerických (USA). Funkciu hlavy štátu zastával dve funkčné obdobia a mal zásluhu na ukončení studenej vojny medzi západným svetom a Zväzom sovietskych socialistických republík (ZSSR). Od narodenia významnej osobnosti svetových dejín uplynie v sobotu 6. februára 105 rokov.
Najstarší prezident v americkej histórii, republikán Ronald Reagan mal 70 rokov keď nastúpil do úradu (20. januára 1981) v období, ktoré nebolo pre USA práve najlepšie čo sa týka hospodárstva. Ekonomickú krízu zhoršoval úpadok mocenského postavenia USA vo svete, krajinu sužovala porážka z vojny vo Vietname i dozvuky aféry Watergate. Na konci svojho druhého volebného obdobia v úrade však mohol konštatovať, že splnil svoj inovačný program známy ako Reaganova revolúcia - sľub z prezidentskej kampane v roku 1980, zameraný na posilnenie a obnovenie sebavedomia amerického ľudu a zníženie jeho ekonomickej závislosti od vlády, ktorým zvíťazil v prezidentských voľbách 1980.
Bronzová socha Ronalda ReaganaFoto: TASR/AP
Vo vnútornej politike sa Reagan sústredil na oživenie hospodárstva cestou výrazného obmedzenia štátneho rozpočtu a zníženia vysokej dane z príjmov, snahou obmedziť rast výdavkov, znížiť mieru regulácie a zaviesť menovú politiku, ktorá mala znížiť infláciu. Súčasne však zvýšil výdavky na obranu.
Jeho ekonomická politika sa stala predmetom debát, v ktorých jej stúpenci poukazovali na zlepšenie kľúčových ekonomických ukazovateľov, kritici zase na rastúci schodok štátneho rozpočtu. Reaganova politika "mier silou" vyústila do rekordných investícií do obrany v období mieru, keď sa v rokoch 1981-1985 výdavky na obranu USA zvýšili o 40 percent.
Ronald Reagan, neskôr americký prezident, sa smeje s herečkou Marylin Monroe na snímke z r. 1959 v Los Angeles.Foto: TASR/AP
V zahraničnej politike sa Reagan zameral na potláčanie komunizmu cez masívnu podporu zbrojných programov, ktorým upadajúci Sovietsky zväz už nevládal čeliť. Vďaka nim dostal za rokovací stôl vtedy najvyššieho predstaviteľa ZSSR Michaila Gorbačova. Najvýznamnejším bolo jeho stretnutie s Gorbačovom 11. októbra 1986 v islandskom Reykjavíku, kde rokovali o znížení počtu jadrových rakiet stredného doletu v Európe. Toto rokovanie viedlo k podpísaniu Zmluvy o likvidácii rakiet kratšieho a stredného doletu vo Washingtone (USA) 8. decembra 1987. Vo februári 1988 Gorbačov ohlásil stiahnutie sovietskych vojsk z Afganistanu, ktoré sa ukončilo v nasledujúcom roku. Spoločné rokovania Reagana a Gorbačova v konečnom dôsledku viedli k skončeniu politiky konfrontácie a k pádu Berlínskeho múru v Nemecku v roku 1989.
Popri výraznom úsilí o porážku komunizmu Reagan spolu s britskou premiérkou Margaret Thatcherovou určovali ideologickú klímu 80. rokov 20. storočia, ktorá priala podnikaniu a individualizmu. Táto dvojica politikov nastúpila na cestu oslabovania socializmu a silného štátu v ekonomike v západnom svete.
Ronald Wilson Reagan sa narodil 6. februára 1911 v meste Tampico v štáte Illinois v USA ako druhý syn do rodiny obchodníka. Strednú školu navštevoval v blízkom Dixone, ekonómiu a sociológiu v Eureka College v štáte Illinois. Pôsobil najprv ako rozhlasový športový komentátor. Kamerové skúšky v roku 1937 mu priniesli zmluvu v Hollywoode (USA) a počas nasledujúcich takmer dvoch desaťročí hral vo vyše polstovke filmov.
Na archívnej snímke z 8. decembra 1987 vtedajší americký prezident Ronald Regan (vpravo) a generálny tajomník ÚV KSSZ Michail Gorbačov si podávajú ruky po podpise Zmluvy Foto: TASR/AP
Z prvého manželstva s herečkou Jane Wymanovou mal dve deti, rovnako ako aj z druhého s Nancy Davisovou, s ktorou sa oženil v roku 1952. V tom čase už Reagan menej hrával, pôsobil ako prezident odborovej organizácie amerických hercov a začal sa viac zaujímať o politiku. Stal sa hovorcom mocného koncernu General Electric, odkiaľ bol už len kúsok k politickej kariére. V roku 1966 tohto politika, pôvodne demokrata, ktorý začiatkom 60. rokov 20. storočia prešiel k republikánom, zvolili za guvernéra Kalifornie, a opätovne ho zvolili na tento post aj v roku 1970.
Na archívnej snímke z 29. septembra 1983 vtedajší americký prezident Ronald Reagan a vtedajšia britská premiéra Margaret Thatcherová po stretnutí v Bielom dome vo Washingtone. Foto: TASR/AP
Kandidatúra na post prezidenta USA mu vyšla až na tretí raz (po rokoch 1968 a 1976), keď v roku 1980 s veľkou prevahou porazil kandidujúceho predchádzajúceho prezidenta Jimmyho Cartera. Úspech zopakoval v roku 1984, keď sa stal prezidentom na druhé volebné obdobie.
Po ňom sa usadil na ranči v Kalifornii a angažoval sa vo verejnom živote až do chvíle, keď mu lekári diagnostikovali Alzheimerovu chorobu. Potom sa utiahol do ústrania. Napísal vlastnú autobiografiu, ktorú v roku 1981 vydali pod názvom My Early Life (Môj skorý život).
Na archívnej snímke z 30. marca 1981 pred hotelom Hilton vo Washingtone tlačový tajomník Bieleho domu James Brady leží zranený na zemi po pokuse o atentát na vtedajšieho amerického prezidenta Ronalda Reagana. V pozadí tajní agenti a policajti zápasia s údajným útočníkom.Foto: TASR/AP
Zomrel 5. júna 2004 vo svojom dome v Los Angeles v Kalifornii (USA) vo veku 93 rokov.
