New York/Bratislava 1. augusta (TASR) - Význam prozaického diela amerického spisovateľa Hermana Melvilla rozpoznali kritici, ale aj čitatelia až v 20. storočí. Od narodenia autora, dnes už legendárneho románu Biela veľryba, uplynie vo štvrtok 1. augusta 200 rokov.

Herman Melville sa narodil 1. augusta 1819 v New Yorku do zámožnej a mnohodetnej rodiny, mal sedem súrodencov. Základné vzdelanie nadobudol na chlapčenskej škole a v roku 1829 začal študovať v New Yorku na Grammar School of Columbia College. O rok neskôr však skrachovala firma jeho otca a rodina sa presťahovala do Albany, kde mladý Melville pokračoval v štúdiu na miestnej akadémii.

Po smrti otca v roku 1831 sa rodina ocitla v ťažkej finančnej situácii a Melville bol nútený vymeniť vzdelávanie za pomoc staršiemu bratovi v podnikaní. Na akadémiu v Albane sa vrátil v roku 1835 a venoval sa antickej literatúre a filozofii.

V roku 1837 skrachovala aj firma jeho brata ako jediného živiteľa rodiny. Melvillovci sa presťahovali do Lansingburghu, kde budúci autor Bielej veľryby začal študovať zememeračstvo, aby sa mohol zamestnať na stavbe Erijského kanálu. Zámer mu nevyšiel a v roku 1839 nastúpil na palubu obchodnej lode ako plavčík a absolvoval svoju prvú plavbu.

Po návrate domov krátko učil, ale v roku 1841 ho zase zlákalo more. V New Bedforde prijal prácu na veľrybárskej lodi Acushnet. Práca a život na palube lode bola pre intelektuála Melvilla príliš ťažká, a preto s priateľom dezertoval a ocitol sa na ostrove kanibalov v súostroví Markézy. Odtiaľ ho vyslobodila austrálska veľrybárska loď, kde boli podmienky ešte horšie ako na Acushnete. Po príchode na Havajské ostrovy sa opäť zamestnal ako harpunár na veľrybárskej lodi a domov sa vrátil až v roku 1844.

Námornícke zážitky opísal vo svojich prvých dielach v štýle vtedy populárnych cestopisno-dobrodružných románov Typee: A Peep at Polynesian Life (1846) a Omoo: A Narrative of Adventures in the South Seas (1847). Romány sa stretli s veľkým úspechoch a keď k nim postupne pribudli prózy ako Mardi and a Voyage Thither (1849), Redburn: His First Voyage (1849) či White-Jacket (1850), začali kritici o Melvillovi hovoriť ako o veľkom talente.

Pred Melvillom sa črtala úspešná kariéra autora dobrodružných románov. Do rúk sa mu však dostala zbierka poviedok prozaika Nathaniela Hawthorna Mosses from an Old Manse (1846) a všetko sa zmenilo. Hawthornove poviedky mu učarovali a zistil, že písať sa dá aj symbolickejšie či abstraktnejšie a román môže v sebe skrývať viacero rovnocenných významov.

Pod vplyvom tohto zistenia písal prózu, ktorú jednu za druhou odmietala vtedajšia kritika i čitatelia, ale Melville sa už z novej tvorivej cesty nevrátil. Napísal svoj najslávnejší román Moby-Dick; or, The Whale (Biela veľryba). Prvýkrát vyšiel v roku 1851, ale uznania sa dočkal až v 20. storočí, po prvej svetovej vojne.

V prvej rovine románu sa odvíja neľahký osud posádky veľrybárskej lode Pequod, ktorej velí jednonohý kapitán Achab. Ten je posadnutý túžbou zabiť obávanú bielu veľrybu, prezývanú Moby Dick. V druhej významovej rovine ide o alegorický opis zápasu dobra so zlom či človeka s prírodou, alebo aj boja človeka so samým sebou.

Melville svoj románový opus prešpikoval aj mnohými biblickými odkazmi, odbornými popismi nielen zo života veľrýb, ale aj námorníkov slúžiacich na veľrybárskych lodiach. Čitateľ sa dozvie aj množstvo informácií o zvykoch rôznych národov. Navonok komplikovane vystavaný román predstavuje neopakovateľný psychologický obraz mnohých postáv a postavičiek, ktoré sa v diele vyskytli.

Nielen román Biela veľryba, dnes už základný román modernej svetovej literatúry, ale aj ďalšie Melvillove diela však neprijala kladne ani kritika a ani čitatelia. Pre finančnú núdzu sa zamestnal ako colník a strávil tak devätnásť rokov. Neskôr žil z dedičstva svojej ženy.

Americký spisovateľ, priekopník moderného románu Herman Melville, ktorý po neúspechu Bielej veľryby hovorieval: "Je lepšie zlyhať v originálnosti, než uspieť v imitácii", zomrel 28. septembra 1891 vo 72 rokov.