Bratislava/Ženeva 6. januára (TASR) – Národnostné či kultúrne rozdiely sa neberú do úvahy, predsudky sa musia prekonať, ego treba potlačiť pre spoločný výsledok. Aj takto charakterizuje prácu v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN) vo Švajčiarsku, kde na jednom experimente pracujú tisícky výskumníkov z celého sveta, jej generálny riaditeľ Rolf-Dieter Heuer. CERN takto podľa jeho slov robí aj obrovský sociologický experiment a dokazuje, že organizácia je modelom Európy, ktorý spoločnými silami môže fungovať.

Heuer vysvetľuje, že najťažšou vecou na riadení CERNu sú ľudia. "Väčšina z nich sa správa tak, ako očakávate. Ale niektorí nie, rovnako, ako všade inde, v meste, vo firme, v rodine, vždy máte niekoho, kto sa správa trochu inak. A hoci je takých ľudí málo, je s nimi najviac práce," opisuje Heuer. Približuje, že na jednom mieste spolu pracuje množstvo eg, ktoré treba aj trochu nasmerovať, čo nie je ľahké. "Myslím, že potom si ale uvedomia, že ak pracujú spolu a netrvajú len na svojom, môžu dosiahnuť oveľa viac," podotkol.

Slovák Daniel Valúch, ktorý pracuje v CERNe už 13 rokov, vraví, že 20 pracovníkov na jeho oddelení tvorí asi 18 národností. Pracovným jazykom je nielen angličtina, ale aj francúzština. "Najprv treba prekonať kultúrne rozdiely. To znamená, že ak Angličan povie, že toto by bolo možno dobré zmeniť, tak už je dosť nahnevaný. Iné je to u Taliana," hovorí Valúch s úsmevom. Počas klasického dňa je v CERNe približne 6000 až 8000 ľudí. "Problémy máte možno ako v malom meste," dodal Heuer.



Podľa šéfa CERNu však fyzici nie sú "iní" ako ľudia v ostatných zamestnaniach. Predtým, ako sa stal manažérom, tiež bol fyzikom. "Sú to úplne normálni ľudia, možno sme len odlišní v tom, že vždy chceme rozumieť veciam. Aj keď si myslím, že každý človek chce v princípe veciam rozumieť, niektorí ľudia sa však vzdávajú skôr ako iní," priblížil.

CERN sa podľa Heuera snaží byť otvorenou inštitúciou a všetko, čo robí, zverejňuje. "Sme súčasťou kultúry, súčasťou spoločnosti a preto musíme byť otvorení a musíme sa snažiť čo najjednoduchšie a najzrozumiteľnejšie vysvetliť, čo robíme," pripomína Heuer. Verejnosť dnes má podľa neho isté vedomosti o tom, čo v CERNe výskumníci robia a prečo to robia. "Trvalo nám roky štúdia fyziky, než sme sa dostali tam, kde sme dnes a nepovedal by som, že verejnosť už tomu úplne rozumie. Myslím si, že rozumejú, že robíme niečo základné, čo posunie naše znalosti ďalej, napríklad pri pochopení mikrokozmu a vesmíru," podotkol. Inštitúcia tiež rozbehla program spolupráce s umelcami, ktorí chodia do CERNu na dva či tri mesiace a výsledok svojej práce potom sprostredkujú ďalej ľuďom, ktorí sa inak o vedu nezaujímajú.



Do CERNu chodia aj študenti. Valúch vysvetľuje, že každý semester príde asi 150 prihlášok, pričom pre celý CERN sa dá vybrať asi päť študentov. "Ak však človek prejde CERNom a skutočne robí nejakú vec, že tu nebol len na výlete, určite sa z neho stane dobrý odborník. Toto je vysoká škola na druhú," dopĺňa časticový fyzik Stanislav Tokár, vedúci Katedry jadrovej fyziky a biofyziky na Univerzite Komenského v Bratislave, ktorý s CERNom spolupracuje.

Veľký hadrónový urýchľovač (LHC) začnú po dvojročnej prestávke tento rok znova postupne rozbiehať. Heuer vraví, že prvý menší urýchľovač spustia v júni, posledný v októbri, a potom príde na rad LHC. Vysokoenergetické kolízie častíc by mali potom dosiahnuť takmer dvojnásobnú energiu ako dosiaľ, z 8 na 13 až 14 tera elektrónvolt. V CERNe plánujú, že LHC bude potom bežať asi 20 rokov v harmonograme, keď bude tri roky v prevádzke a dva roky bude prebiehať údržba.