Na najvyššom bode Zeme stáli po strastiplnom výkone 29. mája 1953 o 11.30 h.
Autor TASR
Mount Everest/Bratislava 29. mája (TASR) - Ako prví pokorili pred 60 rokmi 8848 metrov vysoký Mount Everest Edmund Hillary a Tenzing Norgay.
Mount Everest sa nachádza v horstve Himaláje na hranici medzi Nepálom a Tibetom. Za pomoci kyslíkových dýchacích prístrojov na neho vystúpili dňa 29. mája 1953.
Na čele výpravy, ktorej métou bolo v roku 1953 konečne zdolať Mount Everest, stál dôstojník britskej armády John Hunt. Určil dva tímy, ktoré mali dovŕšiť dobrodružstvo. Tom Bourdillon a Charles Evans 26. mája toho roku výstup vzdali pre zdravotné problémy. Zostalo to na Edmundovi Hillarym a skúsenom nepálskom šerpovi Tenzingovi Norgayovi, ktorý sa zúčastnil už na piatich predchádzajúcich pokusoch, aby dosiahli cieľ.
Na najvyššom bode Zeme stáli po strastiplnom výkone 29. mája 1953 o 11.30 h. Podali si ruky, vztýčili vlajky Veľkej Británie, Nepálu, OSN a Indie, spravili fotografie a šerpa na vrchole zanechal potravinovú obetu. Strávili na vrchole 15 minút. Stopy po horolezcoch Georgeovi Mallorym a Andrewovi Irvingovi, ktorí zmizli v roku 1924 pri pokuse vystúpiť na Mount Everest, nenašli.
Po rovnako náročnom zostupe a návrate do tábora vyriekol Hillary pamätné, neveľmi úctivé slová: "Tak sme toho bastarda dostali". Zhodou okolností Mount Everest padol pár dní pred korunováciou kráľovnej Alžbety II. Správu preto zámerne pozdržali a oznámili až večer pred korunováciou.
Treba dodať, že sformovanie britskej výpravy podnietil úspech švajčiarskej expedície, ktorá sa v roku 1952 dostala tesne pod vrchol. Horolezec Raymond Lambert a šerpa Tenzing Norgay sa v poslednej fáze výstupu vzdali pre nedostatok zásob. Súťaživí Briti sa chopili príležitosti a mohli si pripísať bod.
Po návrate z misie do vlasti boli Hunt aj Hillary povýšení do šľachtického stavu. Henry Hunt napísal o úspešnej expedícii knihu Výstup na Everest, ktorá sa zaradila medzi klasickú horolezeckú literatúru. Norgayovi, ktorý nebol obyvateľom Britského impéria, sa ušla medaila (British Empire Medal).
Výstup na najvyšší končiar sveta spôsobil, že sa chudobný Nepál stal vyhľadávanou destináciou pre horolezcov a Hillary sa stal zrejme najslávnejším horolezcom všetkých čias. V 60. rokoch 20. storočia sa vrátil do Nepálu a popri dobýjaní ďalších vrcholov sa výraznou mierou zaslúžil o vznik nemocníc, škôl a zlepšovanie životného prostredia v okolí Everestu. V oblasti, kde horolezci začínajú cestu na Mount Everest postavil malé letisko. Nachádza sa v Lukle a od roku 2008 nesie meno Hillary-Tenzing Airport.
O prvenstvo by dvoch prvých pokoriteľov Everestu mohli priniesť iba dôkazy o tom, že Mallory a Irving zahynuli až pri návrate z najvyššieho končiara sveta. Rozlúštenie tohto tajomstva však zrejme väzí veľmi hlboko pod snehmi Everestu.
zdroje: http://news.bbc.co.uk, http://www.wou.edu/las, http://history1900s.about.com
Mount Everest sa nachádza v horstve Himaláje na hranici medzi Nepálom a Tibetom. Za pomoci kyslíkových dýchacích prístrojov na neho vystúpili dňa 29. mája 1953.
Na čele výpravy, ktorej métou bolo v roku 1953 konečne zdolať Mount Everest, stál dôstojník britskej armády John Hunt. Určil dva tímy, ktoré mali dovŕšiť dobrodružstvo. Tom Bourdillon a Charles Evans 26. mája toho roku výstup vzdali pre zdravotné problémy. Zostalo to na Edmundovi Hillarym a skúsenom nepálskom šerpovi Tenzingovi Norgayovi, ktorý sa zúčastnil už na piatich predchádzajúcich pokusoch, aby dosiahli cieľ.
Na najvyššom bode Zeme stáli po strastiplnom výkone 29. mája 1953 o 11.30 h. Podali si ruky, vztýčili vlajky Veľkej Británie, Nepálu, OSN a Indie, spravili fotografie a šerpa na vrchole zanechal potravinovú obetu. Strávili na vrchole 15 minút. Stopy po horolezcoch Georgeovi Mallorym a Andrewovi Irvingovi, ktorí zmizli v roku 1924 pri pokuse vystúpiť na Mount Everest, nenašli.
Po rovnako náročnom zostupe a návrate do tábora vyriekol Hillary pamätné, neveľmi úctivé slová: "Tak sme toho bastarda dostali". Zhodou okolností Mount Everest padol pár dní pred korunováciou kráľovnej Alžbety II. Správu preto zámerne pozdržali a oznámili až večer pred korunováciou.
Treba dodať, že sformovanie britskej výpravy podnietil úspech švajčiarskej expedície, ktorá sa v roku 1952 dostala tesne pod vrchol. Horolezec Raymond Lambert a šerpa Tenzing Norgay sa v poslednej fáze výstupu vzdali pre nedostatok zásob. Súťaživí Briti sa chopili príležitosti a mohli si pripísať bod.
Po návrate z misie do vlasti boli Hunt aj Hillary povýšení do šľachtického stavu. Henry Hunt napísal o úspešnej expedícii knihu Výstup na Everest, ktorá sa zaradila medzi klasickú horolezeckú literatúru. Norgayovi, ktorý nebol obyvateľom Britského impéria, sa ušla medaila (British Empire Medal).
Výstup na najvyšší končiar sveta spôsobil, že sa chudobný Nepál stal vyhľadávanou destináciou pre horolezcov a Hillary sa stal zrejme najslávnejším horolezcom všetkých čias. V 60. rokoch 20. storočia sa vrátil do Nepálu a popri dobýjaní ďalších vrcholov sa výraznou mierou zaslúžil o vznik nemocníc, škôl a zlepšovanie životného prostredia v okolí Everestu. V oblasti, kde horolezci začínajú cestu na Mount Everest postavil malé letisko. Nachádza sa v Lukle a od roku 2008 nesie meno Hillary-Tenzing Airport.
O prvenstvo by dvoch prvých pokoriteľov Everestu mohli priniesť iba dôkazy o tom, že Mallory a Irving zahynuli až pri návrate z najvyššieho končiara sveta. Rozlúštenie tohto tajomstva však zrejme väzí veľmi hlboko pod snehmi Everestu.
zdroje: http://news.bbc.co.uk, http://www.wou.edu/las, http://history1900s.about.com