Báčsky Petrovec/Bratislava 28. novembra (TASR) – Akademik Andrej Mráz patrí medzi významné zakladateľské postavy modernej slovenskej literárnej vedy, teatrológie a kulturológie 20. storočia. Aj vďaka nemu sa kulturológia na Slovensku rozvíjala ako samostatná vedecká disciplína. Bol vrcholným predstaviteľom literárnohistorického bádania na Slovensku a vyprofiloval sa na popredného literárneho kritika a redaktora. Prispel k výchove celej jednej generácie literárnych vedcov, vysokoškolských a stredoškolských učiteľov slovenskej literatúry. Dnes uplynulo 110 rokov od jeho narodenia.

Autor Dejín slovenskej literatúry

Okrem iného sa Andrej Mráz venoval problematike česko-slovenských a slovensko-ruských vzťahov. Je autorom Dejín slovenskej literatúry. Bol dramaturgom Slovenského národného divadla (SND), členom Pražského lingvistického krúžku, Slovenskej učenej spoločnosti, Vedeckej rady Slovenskej akadémie vied (SAV) a Zväzu slovenských spisovateľov. Pri svojej redaktorskej práci používal pseudonymy: Andrej Bodoň, Andrej Bodori, Dragovan, Galádik, Karol Matliar a i.

Pochádzal z Vojvodiny

Andrej Mráz sa narodil 28. novembra 1904 v Báčskom Petrovci vo Vojvodine (dnes Srbsko). Jeho rodičia boli roľníci. Ľudovú a meštiansku školu navštevoval v rodnej obci. V rokoch 1917-1918 študoval na maďarskom gymnáziu v Novom Vrbase (Srbsko) a v rokoch 1918-1919 v Békešskej Čabe (Maďarsko). Po skončení prvej svetovej vojny študoval na srbskom gymnáziu v Novom Sade, kde v roku 1925 maturoval. V tom istom roku prišiel na Slovensko, v rokoch 1925-1929 absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave.

V roku 1929 získal titul PhDr. Po vysokoškolských štúdiách pracoval ako dramaturg činoherného súboru SND v Bratislave (1929-1930, bolo to aj vďaka jeho dizertačnej práci Vývin slovenskej dramatickej literatúry, 1929). Zakrátko však prijal ponuku Matice slovenskej (MS). Stal sa referentom jej Literárnohistorického odboru a hlavným redaktorom matičných Slovenských pohľadov (1930-1938). V roku 1938 sa habilitoval za docenta a z Martina sa vrátil do Bratislavy. Od roku 1938 pedagogicky pôsobil na FF UK.

Spočiatku viedol oddelenie jazyka slovenského a dejín slovenskej literatúry (1939-1942), súčasne viedol divadelný seminár (1939-1940) a seminár slovenskej filológie (1948-1950). Popri tom sa zaoberal aj divadelnou kritikou. Na univerzite založil Divadelný súbor bratislavských vysokoškolákov a prednášal v kurze o dejinách slovenskej drámy. V rokoch 1948-1951 prednášal slovenskú literatúru na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity (v rokoch 1939-1953 tak bola premenovaná UK). Od roku 1953 až do svojej smrti (1964) bol vedúcim Katedry slovenského jazyka a literatúry na FF UK. Na škole začínal najskôr ako mimoriadny (od roku 1939) a od roku 1941 ako riadny univerzitný profesor. Krátko zastával aj akademické posty, v rokoch 1949-1950 bol dekanom a v rokoch 1950-1952 prodekanom FF UK. V roku 1952 ho menovali za akademika Slovenskej akadémie vied a umení.

Mal vzťah k literárnej histórii

Už počas štúdií na UK sa prejavil Mrázov vzťah k literárnej histórii, o čom svedčí monografia Svetozár Hurban Vajanský (1926). Neskôr vydal monografickú štúdiu Jozef Škultéty (1933), Ján Kalinčiak (1936, až táto publikácia vyvolala ohlas), Literárne dielo Terézie Vansovej (1937), realistický prozaik Ján Čajak (1944), Andrej Sytniansky v slovenskej literatúre sedemdesiatych rokov 19. storočia (1945), Na sté výročie narodenia Svetozára Hurbana Vajanského (1947), Ľudovít Štúr, Janko Jesenský (obe 1948), Hviezdoslav (1949, spoluautor), Spoločenské otázky v predprevratovom slovenskom románe (1950), Ján Kollár (1952), Poprevratové literárne dielo Martina Kukučína, Zo slovenskej literárnej minulosti (obe 1953), O slovenských realistických prozaikoch (1956), Literárny profil Mikuláša Štefana Ferienčíka (1958).

Slovenskú literatúru komplexnejšie predstavil po prvý raz v publikácii Die Literatur der Slowaken (1943), jeho úsilie v tomto smere vyvrcholilo prácou Dejiny slovenskej literatúry (1948) a čiastočne aj štúdiou Slovenská literatúra od sedemdesiatych rokov 19. storočia po rok 1918 (1952).

Pôsobil v Slovenských pohľadoch

Počas pôsobenia v MS v Martine zastával A. Mráz funkciu hlavného redaktora najvýznamnejšieho slovenského medzivojnového časopisu Slovenské pohľady (1932-1939, poskytoval v nich priestor tvorbe mladých spisovateľov a kritikov svojej generácie). Zároveň bol šéfredaktorom periodika Naše divadlo (1938). Redigoval populárnu edíciu Knižnica Slovenských pohľadov, v ktorej vyšli desiatky kníh klasických i súčasných slovenských autorov.

Do tlače pripravil rozsiahle osemnásťzväzkové Zobrané diela Svetozára Hurbana Vajanského (1934-1939). V povojnovom období bol Mráz redaktorom dôležitých kulturologických časopisov Tvorba (1946-1948) a Kultúrny život (1947-1949). Redigoval matičný Literárnohistorický zborník a do tlače pripravil viaceré príležitostné zborníky.

Odmietal čechoslovakizmus, no mal kladný vzťah k českej literatúre

Z pera Andreja Mráza vyšlo množstvo literárnych kritík (s nimi začínal už ako gymnazista), článkov a statí, v ktorých sa vyhranil ako nadgeneračný kritik. Odmietal nepôvodnú tvorbu a presadzoval, aby literatúra vychádzala zo života spoločnosti. Sústredil sa hlavne na slovenskú prózu 19. a 20. storočia. Z nových hľadísk posudzoval aj otázky česko-slovenských vzťahov: zastával osobitosť slovenskej kultúry, odmietal ideu čechoslovakizmu, čo však neovplyvnilo jeho kladný vzťah k českej literatúre (Medzi našimi literatúrami, 1960).

Zakladateľ dramaturgie

Bol tiež jedným zo zakladateľov slovenskej dramaturgie, divadelnej histórie a teórie. Výber z jeho divadelno-kritickej a publicistickej tvorby vyšiel až posmrtne (Pohľady na slovenskú drámu, 1975). Takisto aj spomienkové a autobiografické diela Čím slovo žilo (1967), Brázdami života (1974), ako aj výber recenzií Medzi prúdmi (1969).

Andrej Mráz zomrel 29. mája 1964 v Bratislave. Spolu s manželkou, významnou slovenskou výtvarníčkou, akademickou maliarkou a romanistkou Leou Mrázovou rod. Kršákovou (1906-1995) vychoval dve deti. Za svoje literárne dielo bol vyznamenaný Radom práce in memoriam.