Bratislava 1. novembra (TASR) - V Uhorsku začal 1. novembra 1587 platiť tzv. gregoriánsky kalendár. Prakticky to znamenalo, že pred 430 rokmi v roku 1587 po 21. októbri nasledoval hneď 1. november.

Prechod na gregoriánsky kalendár nariadil v roku 1587 uhorský snem. Nariadenie sa však dôsledne nerealizovalo a tak sa v niektorých slovenských stoliciach juliánsky kalendár používal ešte na začiatku 17. storočia. Na územiach obsadených Turkami platil aj dlhšie.

Uhorský snem (konal sa v dnešnej Bratislave) musel v roku 1597 dokonca prijať zákon, ktorý za tlačenie a rozširovanie juliánskeho kalendára stanovoval pokutu 1000 zlatých. Ani to však niektoré slovenské stolice neodradilo. Evanjelickí duchovní aj sté výročie reformácie v roku 1617 oslavovali podľa starého kalendára. Keď sa gregoriánsky kalendár napokon ujal, pravoslávne duchovenstvo vo východných častiach Uhorska malo výnimku z povinného používania.

Nový kalendár zaviedol pápež Gregor XIII., ktorý vydal 24. februára 1582 pápežskú bulu Inter gravissimas. Ňou sa vypustilo 10 dní z roka a po 4. októbri nasledoval hneď 15. október. Odvtedy sa mal začať používať nový kalendár. Pápež zmenil aj spôsob stanovenia dátumu Veľkej noci a pravidlo pre výpočet priestupných rokov a opätovne presunul začiatok nového roka na 1. január. Nový kalendár sa časom začal nazývať gregoriánskym.