Postupom času sa sviatok výrazne skomercionalizoval a zmodernizoval.
Autor TASR
Bratislava 31. októbra (TASR) – Predvečer sviatku Všetkých svätých – Halloween - sa oslavuje v noci z 31. októbra na 1. novembra prevažne v anglicky hovoriacich krajinách a v zámorí.
Halloween je slovo prevzaté z anglického výrazu "All Hallows'Evening", čo doslovne znamená predvečer všetkých svätých. Dnes ho poznáme ako komerčný sviatok spojený so strašidlami a s večierkami v kostýmoch. Jeho pohanský pôvod však siaha až k starému keltskému národu.
V dávnych časoch sa Kelti v noci z 31. októbra na 1. novembra lúčili s letom, ktoré patrilo bohyni života a vítali vládu kniežaťa smrti Samhaina, ktorý vládol zime. Verili, že v túto magickú noc sa duše mŕtvych vracajú na zem a snažia sa ovládnuť všetko živé. Obliekali si strašidelné masky a maľovali sa vo viere, že v prestrojení sa zapáčia zlým duchom a tí ich potom nechajú na pokoji. Neskôr v období vlády katolíckej cirkvi okolo roku 835 chcel pápež Gregor IV. zamedziť sláveniu pohanských sviatkov, a tak sa z keltského Samhainu stal "Sviatok všetkých svätých" a nasledujúci deň (2.11.) bol vyhlásený za "Deň všetkých duší". Názov Halloween zaviedla protestantská cirkev v 16. storočí.
Charakteristickým halloweenskym symbolom je vydlabaná tekvica s otvormi v podobe tváre, zvnútra osvetlená sviečkou či kahancom, ktorá slúži ako lampáš. S jej vznikom sa spája zaujímavá povesť. Podľa írskeho folklóru bol Jack lenivý, ale lišiacky sedliak, ktorý okabátil a dolapil samotného diabla. Nakoniec ho prepustil za sľub, že jeho duša sa nikdy nedostane do pekla. O nejaký čas hriešnik Jack zomrel, do neba ho však nevzali a do pekla ho podľa dohody odmietol prijať diabol. Jack nariekal, že bez svetla nevie, kam sa má pohnúť a vtedy mu diabol dal žeravý uhlík z pekelného popola, ktorý nikdy nezhasne. Jack vydlabal pôvodne repu, dal do nej uhlík a vydal sa na nekonečné túlanie svetom hľadajúc miesto na spočinutie. Iná legenda hovorí, že írsky národ vyrezával do repy desivé tváre pripomínajúce lebky zosnulých a sviečka, ktorú vkladali dovnútra, mala nepokojné duše mŕtvych odohnať. Neskôr repu nahradila pôsobivejšie vyzerajúca tekvica.
Postupom času sa sviatok výrazne skomercionalizoval a zmodernizoval. V súčasnosti si ľudia najmä v Spojených štátoch amerických tematicky ozdobujú svoje obydlia, deti oblečené v kostýmoch navštevujú okolité domy a pýtajú sladkosti a večer sa organizujú bujaré oslavy v maskách. Na Slovensku je však obdobie týchto sviatkov pokojnejšie a venované hlavne zosnulým.
Halloween je slovo prevzaté z anglického výrazu "All Hallows'Evening", čo doslovne znamená predvečer všetkých svätých. Dnes ho poznáme ako komerčný sviatok spojený so strašidlami a s večierkami v kostýmoch. Jeho pohanský pôvod však siaha až k starému keltskému národu.
V dávnych časoch sa Kelti v noci z 31. októbra na 1. novembra lúčili s letom, ktoré patrilo bohyni života a vítali vládu kniežaťa smrti Samhaina, ktorý vládol zime. Verili, že v túto magickú noc sa duše mŕtvych vracajú na zem a snažia sa ovládnuť všetko živé. Obliekali si strašidelné masky a maľovali sa vo viere, že v prestrojení sa zapáčia zlým duchom a tí ich potom nechajú na pokoji. Neskôr v období vlády katolíckej cirkvi okolo roku 835 chcel pápež Gregor IV. zamedziť sláveniu pohanských sviatkov, a tak sa z keltského Samhainu stal "Sviatok všetkých svätých" a nasledujúci deň (2.11.) bol vyhlásený za "Deň všetkých duší". Názov Halloween zaviedla protestantská cirkev v 16. storočí.
Charakteristickým halloweenskym symbolom je vydlabaná tekvica s otvormi v podobe tváre, zvnútra osvetlená sviečkou či kahancom, ktorá slúži ako lampáš. S jej vznikom sa spája zaujímavá povesť. Podľa írskeho folklóru bol Jack lenivý, ale lišiacky sedliak, ktorý okabátil a dolapil samotného diabla. Nakoniec ho prepustil za sľub, že jeho duša sa nikdy nedostane do pekla. O nejaký čas hriešnik Jack zomrel, do neba ho však nevzali a do pekla ho podľa dohody odmietol prijať diabol. Jack nariekal, že bez svetla nevie, kam sa má pohnúť a vtedy mu diabol dal žeravý uhlík z pekelného popola, ktorý nikdy nezhasne. Jack vydlabal pôvodne repu, dal do nej uhlík a vydal sa na nekonečné túlanie svetom hľadajúc miesto na spočinutie. Iná legenda hovorí, že írsky národ vyrezával do repy desivé tváre pripomínajúce lebky zosnulých a sviečka, ktorú vkladali dovnútra, mala nepokojné duše mŕtvych odohnať. Neskôr repu nahradila pôsobivejšie vyzerajúca tekvica.
Postupom času sa sviatok výrazne skomercionalizoval a zmodernizoval. V súčasnosti si ľudia najmä v Spojených štátoch amerických tematicky ozdobujú svoje obydlia, deti oblečené v kostýmoch navštevujú okolité domy a pýtajú sladkosti a večer sa organizujú bujaré oslavy v maskách. Na Slovensku je však obdobie týchto sviatkov pokojnejšie a venované hlavne zosnulým.