Na archívnej snímke Harmanecká jaskyňa.Foto: TASR/Branislav Račko
Zaujímavosťou je, že v najväčšom sprístupnenom priestore jaskyne nazývanom Dóm pagod, ktorý je vysoký 28 metrov a pomenovaný podľa mohutných pagodovitých stalagmitov, je výborná akustika.
Dolný Harmanec/Bratislava 22. júna (TASR) – Drevorubači a lesní robotníci, ktorí pracovali blízko obce Dolný Harmanec sa v zlom počasí ukrývali v neprebádanom otvore nachádzajúcom sa na severnom svahu vrchu Kotolnica. Tento tajomný priestor rozprestierajúci sa v južnej časti Veľkej Fatry zaujal miestneho mladíka Michala Bacúrika natoľko, že sa ho rozhodol prebádať.
Prekopať úzkym otvorom do snehobielej siene mu trvalo len 14 dní. K ploche, dnes známej ako Dóm objaviteľa, ktorá je lemovaná množstvom kvapľových útvarov, sa dostal 22. júna 1932. Paradoxom je, že namiesto slov uznania musel objaviteľ jaskyne Michal Bacúrik zaplatiť za svoje konanie pokutu, pretože bez povolenia vkročil na pozemok mestských lesov.
V stredu 22. júna uplynie 90 rokov od objavenia unikátneho prírodného útvaru - Harmaneckej jaskyne.
Výstup k Harmaneckej jaskyni, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 821 metrov, je pomerne náročný. Návštevníci musia najskôr približne 40 minút šliapať po serpentínovom chodníku dlhom približne 1,5 kilometra s výškovým prevýšením asi 260 metrov. "Nie nadarmo má jaskyňa prívlastok ´túra vonku aj vnútri´. Menšie problémy s výstupom má väčšina netrénovaných návštevníkov, ale väčšina to bez výrazných problémov zvládne, a o to viac sa im Harmanecká jaskyňa vryje do pamäti," prezradil TASR správca jaskyne Ľuboš Hraško. Po prvý raz bola jaskyňa, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie na Slovensku, sprístupnená verejnosti v roku 1950.
Na archívnej snímke kvapľová výzdoba Harmaneckej jaskyne.Foto: TASR/Branislav Račko
"Harmanecká jaskyňa sa od iných sprístupnených jaskýň líši veľkosťou priestorov, mohutnosťou kvapľovej výzdoby a bielym sfarbením výzdoby, čo je spôsobené väčším výskytom mäkkého sintra tzv. kamenného mlieka v jaskyni," odpovedal Ľuboš Hraško na otázku, čím je Harmanecká jaskyňa unikátna v porovnaní s inými jaskyňami na Slovensku. Keďže nadložie jaskyne je tvorené z čistého vápenca často je prezývaná aj Biela jaskyňa.
Zameraná dĺžka jaskyne je momentálne 3216 metrov, časom sa môže zvýšiť. Sprístupnených pre verejnosť je 720 metrov. Teplota sa celoročne drží na 7 stupňoch Celzia.
Zaujímavosťou je, že v najväčšom sprístupnenom priestore jaskyne nazývanom Dóm pagod, ktorý je vysoký 28 metrov a pomenovaný podľa mohutných pagodovitých stalagmitov, je výborná akustika. Práve na tomto mieste v roku 2005 pri príležitosti slávnostného otvorenia nového vstupného areálu zaspievali známi operní speváci Babjakovci.
Harmanecká jaskyňa, ktorá patrí k národným prírodným pamiatkam, je aj významnou lokalitou výskytu netopierov. Podľa Ľuboša Hraška doteraz zaregistrovali v jaskyni 11 druhov netopierov. "Niektoré druhy boli zaznamenané pri samotnom monitoringu uprostred hibernácie v zimnom období, iné zase vo vývržkoch Sovy lesnej žijúcej vo vstupnej sieni Izbica," spresnil správca. Okrem týchto živočíchov sa v jaskyni objavujú aj mnohonôžky, chvostoskoky, kôrovce i jaskynné mikroorganizmy.
Jaskyňa zápasí najmä s problémami v oblasti infraštruktúry. "Najväčšie ťažkosti sú s kapacitou parkoviska pod jaskyňou, hlavne v období vrcholnej turistickej sezóny, kedy nám toto parkovisko blokujú aj tí ktorí nie sú návštevníkmi jaskyne, keďže turizmus hlavne e-bajkový sa rýchlo rozvíja," dodal pre TASR správca Harmaneckej jaskyne Ľuboš Hraško.
