Kuria/Bratislava 10. novembra (TASR) - Ruský konštruktér Michail Timofejevič Kalašnikov je autorom samopalu AK-47. Dnes by sa dožil 95. narodenín.

Vždy tvrdil, že svoj samopal navrhol, aby pomohol Sovietskemu zväzu odraziť nemecký útok. Hoci v roku 2007 citovali jeho slová: "Spávam dobre. Sú to politici, ktorí sú na vine, keďže sa nedokážu dohodnúť a uchyľujú sa k násiliu," trápilo ho údajne, že kalašnikov sa dostal aj do rúk teroristov.

Kalašnikov sa narodil 10. novembra 1919 v obci Kuria v Altajskom kraji v Rusku. Od roku 1938 začal slúžiť v armáde, v Kyjevskom vojenskom okruhu. Počas služby v tankovom pluku sa ukázala jeho tvorivosť – zostrojil registrátor množstva výstrelov z tankového dela. Vtedy sa stretol s veliteľom Kyjevského vojenského okruhu, maršalom Georgijom Konstantinovičom Žukovom, ktorý mladému vynálezcovi venoval hodinky s jeho menom. Ďalšie hodinky ako ocenenie svojej prácu dostal od šéfa Kremľa Vladimira Putina, ktorý hospitalizovaného Kalašnikova navštívil v roku jeho úmrtia (2013).

Foto: .alfa-proj.cz

V prvých mesiacoch Veľkej vlasteneckej vojny sa veliteľ tanku Kalašnikov po ťažkom zranení dostal do vojenskej nemocnice. Tu sa prvýkrát zamyslel nad nevyhnutnosťou zostrojenia kvalitných automatických zbraní v sovietskej armáde, ktoré by nezaostávali za nemeckými zbraňami. Hoci nemal špeciálne technické vzdelanie, pustil sa do roboty. Nasledujúcich šesť mesiacov sa trápil nad prototypom novej útočnej pušky, až z toho vzišiel samopal AK-47.

Foto: TASR/AP

Známy ruský výrobca zbraní generál Anatolij Arkadijevič Blagonravov ocenil talent amatérskeho konštruktéra: Kalašnikova poslal na moskovský polygón, ktorý bol základňou jedného z vedecko-výskumných inštitútov. Tu od roku 1943 Kalašnikov pokračoval v práci na svojom samopale AK-47, ktorý sa však podarilo uviesť do výroby až po skončení druhej svetovej vojny.

Do funkcie vedúceho inžiniera strojárskeho závodu v meste Iževsk v Udmurtskej autonómnej sovietskej socialistickej republike (súčasť ZSSR – Zväzu sovietskych socialistických republík, dnes Ruskej federácie) vymenovali mladého konštruktéra v roku 1949. Práve tu začali vyrábať samopal AK-47. Kalašnikov neskôr v Iževsku vytvoril celú plejádu automatických zbraní, napríklad, samopal AKM, guľomety RPK, PK a PKT, ktorých kvalita sa dodnes považuje za neprekonanú. Za 60 rokov pôsobenia v závode sa Michail Kalašnikov vypracoval až na post šéfkonštruktéra zbrojárskej firmy Ižmaš.

Michail Timofejevič Kalašnikov bol nositeľom vedeckej hodnosti doktor technických vied. Ako občan bývalého Sovietskeho zväzu dostal za svoj vynález niekoľko vysokých štátnych ocenení. Stal sa dvojnásobným Hrdinom socialistickej práce, nositeľom troch Leninových radov, laureátom Štátnej ceny a iných vysokých štátnych ocenení. Uznaním jeho mimoriadneho talentu bolo nariadenie bývalého prezidenta Ruskej federácie Borisa Nikolajeviča Jeľcina o vyznamenaní konštruktéra radom "Za zásluhy o vlasť" a jeho povýšenie do hodnosti generálmajora. Bol aj Zaslúženým činiteľom vedy a techniky a Čestným občanom Udmurtskej republiky. V roku 2004 bolo v Iževsku na jeho počesť otvorené Múzeum strelných zbraní M. T. Kalašnikova.



Michail Timofejevič Kalašnikov pracoval so zbraňami do vysokého veku (až do svojej osemdesiatky), venoval sa aj zdokonaľovaniu loveckých pušiek.

Hoci bolo vyrobených viac ako 75 miliónov samopalov tohto typu, z toho 40 miliónov v ZSSR, jeho vynálezca Kalašnikov žil z neveľkého štátneho dôchodku. Zomrel 23. decembra 2013 v Iževsku vo veku 94 rokov, pochovali ho s vojenskými poctami na federálnom vojenskom pamätnom cintoríne pri Moskve.