Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Člen štúrovskej skupiny sa narodil pred 190 rokmi.
Autor TASR
Veľké Držkovce/Bratislava 28. novembra (TASR) - Príslušník štúrovskej buditeľskej skupiny, básnik a historik Mikuláš Dohnány bol prvý historik slovenského povstania v rokoch 1848-1849. Narodil sa pred 190 rokmi 28. novembra 1824 v Dolných Držkovciach (obec sa v roku 1976 zlúčila s Čuklasovcami a Hornými Držkovcami a premenovala sa na obec Veľké Držkovce).
Účastník dobrovoľníckych výprav
Do slovenskej literatúry sa zapísal ako básnik, dramatik, prekladateľ, historik a organizátor študentského života. S Jozefom Miloslavom Hurbanom spolupracoval pri vydávaní Slovenských pohľadov. Bol účastníkom slovenských dobrovoľníckych výprav v revolučných rokoch 1848-1849.
Nadaný na jazyky
Študoval v Trenčíne, v maďarskom Györi a v Bratislave na evanjelickom lýceu, kde učil Ľudovít Štúr. Mal nadanie na jazyky. Študoval nemčinu, francúzštinu, angličtinu, maďarčinu, taliančinu, latinčinu, gréčtinu, hebrejčinu a všetky slovanské jazyky a v týchto jazykoch sa zdokonaľoval po celý svoj krátky život. Zomrel veľmi mladý – iba 28-ročný.
Písal a chodil na schôdzky štúrovcov
Popritom stále niečo písal. Na lýceu sa horlivo zúčastňoval na schôdzkach štúrovcov a pracoval v literárnych a vzdelávacích študentských krúžkoch. Po odchode študentov z Bratislavy na lýceum do Levoče (na protest proti prepusteniu Ľudovíta Štúra z bratislavského lýcea v roku 1844) napísal divadelnú hru: Odchod z Breťislavi, ktorú levočskí študenti hrali v roku 1846. Hra sa zachovala len čiastočne. V Levoči sa naplno rozvinula jeho literárna, organizačná a redaktorská činnosť. Cez prázdniny pomáhal na rodičovskom statku a chodil po Slovensku, kde zbieral ľudové rozprávky, piesne, obyčaje. Po skončení štúdia krátko pracoval ako domáci učiteľ. V roku 1850 vyšiel prvý diel knihy História povstaňja slovenskjeho, k pokračovaniu sa už nedostal.
Jozef Miloslav Hurban ho v roku 1951 zamestnal pri vydávaní periodika Slovenské pohľady. Mládenec sa do práce v Skalici vrhol celou svojou dušou. Písal, viedol celú administratívu, robil korektúry, dozeral na tlač a noviny aj expedoval a pritom on sám často nemal ani na živobytie a trel biedu. V roku 1852 redakciu presťahovali do Trnavy. Práce pribúdalo, dostavila sa prepracovanosť, čo vyústilo do tragédie – Mikuláš Dohnány psychicky ochorel a 2. júna 1852 v nemocnici zomrel. Na jeho zdravotnom stave sa údajne podpísala aj neopätovaná láska.
Pochovali ho na cintoríne v Trnave, no presné miesto jeho hrobu nie je známe. Pri príležitosti Zjazdu evanjelickej mládeže 28. júna 1929 mu bola na múre trnavského cintorína odhalená pamätná tabuľa.
Účastník dobrovoľníckych výprav
Do slovenskej literatúry sa zapísal ako básnik, dramatik, prekladateľ, historik a organizátor študentského života. S Jozefom Miloslavom Hurbanom spolupracoval pri vydávaní Slovenských pohľadov. Bol účastníkom slovenských dobrovoľníckych výprav v revolučných rokoch 1848-1849.
Nadaný na jazyky
Študoval v Trenčíne, v maďarskom Györi a v Bratislave na evanjelickom lýceu, kde učil Ľudovít Štúr. Mal nadanie na jazyky. Študoval nemčinu, francúzštinu, angličtinu, maďarčinu, taliančinu, latinčinu, gréčtinu, hebrejčinu a všetky slovanské jazyky a v týchto jazykoch sa zdokonaľoval po celý svoj krátky život. Zomrel veľmi mladý – iba 28-ročný.
Písal a chodil na schôdzky štúrovcov
Popritom stále niečo písal. Na lýceu sa horlivo zúčastňoval na schôdzkach štúrovcov a pracoval v literárnych a vzdelávacích študentských krúžkoch. Po odchode študentov z Bratislavy na lýceum do Levoče (na protest proti prepusteniu Ľudovíta Štúra z bratislavského lýcea v roku 1844) napísal divadelnú hru: Odchod z Breťislavi, ktorú levočskí študenti hrali v roku 1846. Hra sa zachovala len čiastočne. V Levoči sa naplno rozvinula jeho literárna, organizačná a redaktorská činnosť. Cez prázdniny pomáhal na rodičovskom statku a chodil po Slovensku, kde zbieral ľudové rozprávky, piesne, obyčaje. Po skončení štúdia krátko pracoval ako domáci učiteľ. V roku 1850 vyšiel prvý diel knihy História povstaňja slovenskjeho, k pokračovaniu sa už nedostal.
Jozef Miloslav Hurban ho v roku 1951 zamestnal pri vydávaní periodika Slovenské pohľady. Mládenec sa do práce v Skalici vrhol celou svojou dušou. Písal, viedol celú administratívu, robil korektúry, dozeral na tlač a noviny aj expedoval a pritom on sám často nemal ani na živobytie a trel biedu. V roku 1852 redakciu presťahovali do Trnavy. Práce pribúdalo, dostavila sa prepracovanosť, čo vyústilo do tragédie – Mikuláš Dohnány psychicky ochorel a 2. júna 1852 v nemocnici zomrel. Na jeho zdravotnom stave sa údajne podpísala aj neopätovaná láska.
Pochovali ho na cintoríne v Trnave, no presné miesto jeho hrobu nie je známe. Pri príležitosti Zjazdu evanjelickej mládeže 28. júna 1929 mu bola na múre trnavského cintorína odhalená pamätná tabuľa.
