Bratislava 26. augusta (TASR) – Vysielanie 2. programu Československej televízie bolo hlavným dôvodom, prečo sa na Kamzíku začal stavať nový televízny vysielač, ktorý dnes patrí medzi dominanty hlavného mesta. Stavba bola dokončená v novembri 1975. Samotný vysielač II. programu, ktorý umožnil aj šírenie farebného televízneho signálu, však spustili do prevádzky už 26. augusta 1974. V pondelok 26. augusta uplynie od tejto udalosti 45 rokov.

"Prvý program technologicky neumožňoval vysielanie farebného signálu, preto sa začiatkom 70. rokov minulého storočia museli urýchlene budovať zariadenia pre vysielanie 2. programu, kde sa už, samozrejme, počítalo s farebným signálom," uviedol pre TASR Milan Antonič, emeritný archivár Slovenskej televízie (STV) – Rádia a televízie Slovensko (RTVS).

Prvý televízny vysielač na bratislavskom Kamzíku odovzdali do skúšobnej prevádzky 3. októbra 1956, čo bol zároveň deň, kedy začala na Slovensku pokusne vysielať aj televízia. Autorom návrhu prvej 125 metrov vysokej veže s oceľovou konštrukciou bol Arpád Tesár.

O tom, ako by malo vyzerať ďalšie plánované vysielacie pracovisko, spočiatku neboli jednoznačné predstavy. Vypracovaním návrhu bol napokon poverený Stanislav Májek, vtedy len 32-ročný vedúci projektant skupiny bratislavského Spojprojektu. Za spolupracovníkov si vybral Jakuba Tomašáka a Juraja Kozáka. Práve Tomašák navrhol, aby tvar veže pripomínal "fľašu nad Bratislavou", keďže v okolitej krajine prevládali vinohrady. S budovaním známej televíznej veže sa začalo 12. októbra 1967, práce na nej trvali 8 rokov.

Zároveň, už od začiatku 70. rokov 20. storočia, sa datujú prvé pokusné vysielania televízie vo farbe. Ako pre TASR povedal Milan Antonič, prvý bol 14. februára 1970 priamy prenos z Majstrovstiev sveta v lyžovaní vo Vysokých Tatrách.

"Nasadených bolo 16 kamier a v 13 priamych prenosoch sa odvysielalo 25 hodín. Prenosy preberalo 25 krajín sveta. V Československu sa dal chytiť iba čiernobiely signál. Ale napríklad západné Slovensko pokrýval aj signál rakúskej televízie (ORF), ktorý už bol vo farbe," uviedol Antonič.

S vysielaním 2. programu a zároveň s pokusným vysielaním vo farbe sa začalo 10. mája 1970. "Prvou inscenáciou zaznamenanou vo farbe bola baletná suita Carmen. Relácia sa súbežne premiérovo vysielala 15. novembra 1970 na 1. aj 2. programe, pričom na 1. programe čiernobielo a na 2. programe vo farbe," pripomenul Milan Antonič. Prvou hranou inscenáciou zaznamenanou vo farbe potom bola rozprávka Klinko a Kompit kráľ z 1. júna 1971.

Pokusné vysielanie sa zmenilo na pravidelné 9. mája 1973 a na Silvestra toho istého roku prvý raz vysielala "dvojka" vo farbe celý svoj program. Až potom prešla na farebné vysielanie aj "jednotka" – 9. mája 1974 pokusne a presne o rok neskôr pravidelne.

K šíreniu kvalitného farebného televízneho signálu prispelo aj spomínané vysielacie pracovisko otvorené 26. augusta 1974 v novom – v tom čase finalizovanom – objekte na bratislavskom Kamzíku. Už v krátkom čase sa potvrdilo, aký bol tento krok dôležitý.

"Nové možnosti televízneho vysielania, ktoré mali historický význam nielen pre STV, ale aj z celosvetového hľadiska, ukázali už v roku 1975 priame prenosy napríklad z Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe z Helsínk, alebo zo spoločného kozmického letu kozmonautov USA a ZSSR – projektu Sojuz-Apollo," dodal emeritný archivár Milan Antonič.

Dnes má druhý vysielací program RTVS jasne vyprofilované poslanie. "Programový okruh Dvojka je koncipovaný ako program pre špecifického diváka. V jednotlivých úsekoch dňa oslovuje záujmové skupiny vrátane divákov regionálneho a národnostného vysielania, prináša informácie, obohatenie poznania v rôznych oblastiach života, duchovné hodnoty, národné a kultúrne dedičstvo, vzdelávanie, ale aj kultivovanú zábavu a oddych," uviedla pre TASR riaditeľka Dvojky Marta Gajdošíková. "Vo večernom čase je program Dvojky orientovaný na náročnejšieho diváka, ktorý oceňuje vo vysielaní kvalitný dokument, filmy s 'artovým' zameraním, relácie s hlbším posolstvom, približujúce osudy rodín i príbehy osobností. Zároveň je neskôr večer na Dvojke priestor aj na diskusie o témach rezonujúcich v spoločnosti. Dvojka tak predstavuje alternatívu aj pre divákov, ktorí nesledujú televíziu kontinuálne," doplnila Marta Gajdošíková.