Mníchov/Bratislava 8. novembra (TASR) - Úspešný pochod talianskych fašistov na čele s Benitom Mussolinim na Rím, ktorým sa im podarilo koncom októbra 1922 získať v krajine moc, do značnej miery ovplyvnil Adolfa Hitlera v novembri 1923. Rovnako aj Hitler sa za podpory polovojenských jednotiek - takzvaných hnedokošeliarov SA (Sturmabteilung - Útočný oddiel) - a politických prívržencov násilne, avšak neúspešne pokúsil prevziať moc v Nemecku - vtedajšej Weimarskej republike.

V stredu 8. novembra uplynie 100 rokov od Hitlerovho neúspešného pokusu o štátny prevrat, ktorý sa označuje ako pivný puč alebo Hitlerov puč. Bol to prvý pokus nacistov o násilné uchopenie moci.

Hitler sa snažil využiť nepriaznivú hospodársku a politickú situáciu v krajine. Ním vedená nacistická strana NSDAP (Národnosocialistická nemecká robotnícka strana) a jeho stúpenci videli šancu získať moc. Cieľ bol jasný - prevziať kontrolu nad krajinskou vládou v Bavorsku, pochodovať na Berlín a zvrhnúť nemeckú federálnu vládu.

Večer 8. novembra 1923 Hitler spolu so svojimi prívržencami z SA a Jungssturmu (počiatok Hitlerjugend) obkľúčil mníchovský pivovar Bürgerbräukeller, v ktorom sa konala schôdzka popredných bavorských separatisticky orientovaných predstaviteľov. Prejav generálneho komisára Bavorska Gustava von Kahra prerušil Hitler výstrelom do vzduch a deklaroval svoj úmysel prevziať vládu a začať národnú revolúciu.

Nasledujúce ráno, 9. novembra, viedol Hitler v uliciach Mníchova demonštráciu s cieľom prevziať kontrolu nad budovou ministerstva vojny. Polícia im zablokovala cestu a na oboch stranách vypukli násilnosti. Zahynulo štrnásť nacistov a štyria policajti. Ešte v ten deň bavorské úrady nacistickú stranu zakázali.

Hitlerovi sa podarilo utiecť. Dňa 11. novembra 1923 ho ale zadržali, poslali do väzenia Landsberg a postavili pred súd za vlastizradu. Hitlerov proces prebiehal od 26. februára do 1. apríla 1924. Uznali ho vinným z vlastizrady a odsúdili na päť rokov väzenia. Avšak už po necelých deviatich mesiacoch ho 20. decembra 1924 prepustili.

Účastníkom puču bol vo funkcii veliteľa SA aj Hermann Göring - budúci nacistický pohlavár, vplyvný muž Tretej ríše a budúci vrchný veliteľ vzdušných síl Luftwaffe.

Napriek tomu, že puč skončil fiaskom a Hitler vo väzení, 8. a 9. november 1923 sa stal v živote budúceho ríšskeho vodcu významným míľnikom. Proces vyústil do propagandistickej akcie pučistov a práve vo väzení v bavorskom meste Landsberg am Lech napísal Hitler knihu Mein Kampf, jeden zo základných dokumentov nacistickej ideológie.

Po prepustení z väzenia mal Hitler pripravenú stratégiu, ako sa dostať k moci. Postupne získal podporu más a z neúspešného pokusu o prevrat si odniesol ponaučenie – pokúsiť sa získať moc ústavnou cestou. Svoj cieľ dosiahol 30. januára 1933, kedy sa stal ríšskym kancelárom. Týmto dňom sa započala v krajine nacistická éra, trvajúca až do Hitlerovej samovraždy v roku 1945 a porážkou Nemecka v druhej svetovej vojne.