Bodamské jazero/Bratislava 2. júla (TASR) – Človek odpradávna sníval o vzlietnutí k oblakom. Túto túžbu zvečnili napokon už starovekí Gréci v legende o Daidalovi a Ikarovi.

V dejinách sa objavilo viacero návrhov ako prekonať zemskú gravitáciu a vzlietnuť do výšav. Podarilo sa to až koncom 18. storočia, keď v roku 1783 vzlietol do vzduchu prvý balón bratov Montgolfierovcov. Majestátne balóny vystriedali v 19. storočí technicky vyspelejšie a honosnejšie vzducholode.

Éru stavania týchto vzdušných korábov výrazne ovplyvnil nemecký konštruktér Ferdinand von Zeppelin. Dnes je to 120 rokov odvtedy, keď k oblohe vzlietla prvá ním skonštruovaná vzducholoď LZ 1.

Prvú skutočne fungujúcu vzducholoď s vrtuľou poháňanú parným strojom zostrojil však v roku 1852 francúzsky vynálezca Henri Giffard. Dosahovala dĺžku 44 metrov a vybavená bola parným strojom, ktorý poháňal trojlistú vrtuľu s priemerom takmer 4 metre. Vzducholoď, ktorá dokázala preletieť vzdialenosť 27 kilometrov za tri hodiny sa ale dala riadiť iba za úplného bezvetria.

Významným krokom vpred bola vzducholoď La France z dielne francúzskych vojenských inžinierov Charlesa Renarda a Artura Krebsa, ktorú poháňal elektromotor. Vzlietla v roku 1884 a bola prvou, ktorá dokázala letieť aj proti vetru. Prvú, hliníkom vystuženú vzducholoď zostrojil priekopník letectva David Schwarz. V roku 1897 vystúpila až do výšky 460 metrov, ale onedlho po štarte vinou neskúseného pilota Ernesta Jaglesa, ktorý stratil nad strojom kontrolu, havarovala.

Ďalšia história výstavby vzducholodí je spojená predovšetkým s nemeckým konštruktérom Ferdinandom von Zeppelinom, ktorý bol očitým svedkom prvého letu Schwarzovej vzducholode. Inšpiroval sa úspechmi aj nezdarmi svojich predchodcov, najmä nápadom Davida Schwarza na využitie hliníkovej kostry pri stavbe vzducholode. Tak sa zrodila jeho myšlienka „vzdušného nákladného vlaku". Gróf Zeppelin ju začal realizovať na brehu Bodamského jazera, kde postavil aj svoju prvú vzducholoď, podobajúcu sa na veľkú cigaru.

Vzdušné plavidlo s označením LZ 1 malo dĺžku 128 metrov a poháňali ho dva motory so štyrmi vrtuľami. Prvý štart bol naplánovaný na 30. júna 1900, ale kvôli zlému počasiu ho o dva dni posunuli. Slávnostný okamih vzlietnutia vzducholode nad Bodamským jazerom do výšky takmer 400 metrov sledovalo 2. júna 1900 o 20.03 h. okolo 12.000 ľudí.

Let trval 17 minút, počas ktorých sa stroj prehol a vychýlili sa mu vrtule. Navyše, jeden z motorov zlyhal, pretože mechanik dal do nádrže omylom namiesto benzínu vodu. Nemecká vláda prišla po prvom lete LZ 1 s návrhom, že tento nákladný projekt bude spolufinancovať.

Na priekopníka LZ 1 nadviazala vzducholoď s označení LZ 2, ktorá bola dokončená koncom roku 1905.

Vďaka štedrej finančnej podpore verejnosti a nemeckej vlády vychádzali z montážnej haly grófa Zeppelina pri Bodamskom jazere čoraz dokonalejšie lietajúce stroje. V roku 1909 založil akciovú spoločnosť pre leteckú dopravu DELAG, ktorá svoje vzdušné koráby naďalej označovala skratkou LZ. Priezvisko starého šľachtica Ferdinanda von Zeppelina, ktorý zostal v povedomí verejnosti ako pán oblohy, sa stalo synonymom všetkých nemeckých vzducholodí.