Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bol zároveň prvým americkým prezidentom - republikánom. Po morálnej stránke ho považujú za jedného z najbezúhonnejších prezidentov USA.
Autor TASR
Washington/Bratislava 14. apríla (TASR) - Na následky atentátu zomrel pred 150 rokmi 15. apríla 1865 vo Washingtone 16. prezident USA Abraham Lincoln. Bol zároveň prvým americkým prezidentom - republikánom. Po morálnej stránke ho považujú za jedného z najbezúhonnejších prezidentov USA.
Necelé tri mesiace pred jeho smrťou americký Kongres 13. dodatkom k ústave oficiálne zrušil v USA otroctvo. Oslobodenie otrokov v južných štátoch, ktoré si aj za cenu krvavého ozbrojeného konfliktu chceli udržať nezávislosť od severu, proklamoval Lincoln v roku 1862.
Štíhly dlháň Abraham Lincoln (s výškou 1,93 metra doteraz najvyšší prezident USA) zvíťazil v roku 1860 v prezidentských voľbách a stál na čele USA v rokoch 1861 až 1865 počas americkej občianskej vojny. Z jeho predvolebnej kampane pochádza pretrvávajúca tradícia prezidentských debát. Lincoln v roku 1858 absolvoval so svojím protikandidátom, demokratom Stephanom Douglasom až sedem takýchto trojhodinových debát. Ich ústrednou témou bola otázka otroctva v Spojených štátoch amerických a perspektíva USA.
V boji o úrad v Bielom dome však Abraham Lincoln zažil aj osobné útoky. Oponenti o ňom tvrdili, že je klamár, hypochonder a zlodej.
Budúci prvý muž USA Abraham Lincoln sa narodil 12. februára 1809 v americkom Hodgenville. Hoci spočiatku pracoval ako manuálny robotník vo viacerých kútoch USA, svoju lásku ku knihám nikdy nezaprel. Veď už ako dieťa prešiel dlhé kilometre, aby si mohol nejakú knihu požičať od susedov. Čítal všetko, čo sa mu dostalo pod ruku a neskôr sa natoľko oboznámil so zákonmi, že si vybudoval reputáciu vzdelaného človeka, ktorý nemá ďaleko po dobrú radu. Nakoniec ho to priviedlo k advokátskej praxi a do politiky.
Kým ho však zvolili za prezidenta USA, bolo v jeho živote niekoľko zvláštnych epizód. V záchvate zlosti raz tak divoko triasol svojím politickým protivníkom, že mu takmer zlomil väzy. Americkí vedci sa pozreli na tento problém podrobnejšie a zistili, že Lincoln vtedy bral tabletky na melanchóliu, obsahujúce ortuť. Tabletky však mali vedľajší účinok - človek bol po nich agresívny. Sám Lincoln si nebezpečnosť lieku uvedomil. Niekoľko mesiacov po uvedení do funkcie ho vysadil, pretože z neho robil, ako sám napísal, "zlého" človeka. V období občianskej vojny už bolo obdivované Lincolnovo sebaovládanie pri provokáciách. Keby si Lincoln neuvedomil škodlivosť tabletiek a neprestal ich používať, nebol by býval taký pokojný.
O 16. americkom prezidentovi Abrahamovi Lincolnovi je tiež známe, že si odkladal úradné spisy do vysokého cylindra, ktorý nosil.
Pamiatku na významného prezidenta majú Američania dodnes. Možno tak označiť jednotné oslavy Dňa vďakyvzdania, významného sviatku od samých počiatkov osídľovania Ameriky. Práve prezident Lincoln ustanovil v roku 1864 jeho slávenie na štvrtý novembrový štvrtok. Akousi pamiatkou na 16. amerického prezidenta je aj Yosemitský národný park. Abraham Lincoln totiž 30. júna 1864 podpísal zákon, ktorý mal parku ako prvému na území USA zaručovať ochranu a pomôcť zachovať jeho prírodné krásy aj pre ďalšie generácie návštevníkov.
Prezident USA Abraham Lincoln zomrel 15. apríla 1865 vo Washingtone vo veku 56 rokov. Deň predtým spáchal naňho atentát fanatický zástanca porazeného juhu a pomätený herec John Wilkes Booth v tamojšom Fordovom divadle počas predstavenia komédie Náš americký rodák.
Necelé tri mesiace pred jeho smrťou americký Kongres 13. dodatkom k ústave oficiálne zrušil v USA otroctvo. Oslobodenie otrokov v južných štátoch, ktoré si aj za cenu krvavého ozbrojeného konfliktu chceli udržať nezávislosť od severu, proklamoval Lincoln v roku 1862.
Štíhly dlháň Abraham Lincoln (s výškou 1,93 metra doteraz najvyšší prezident USA) zvíťazil v roku 1860 v prezidentských voľbách a stál na čele USA v rokoch 1861 až 1865 počas americkej občianskej vojny. Z jeho predvolebnej kampane pochádza pretrvávajúca tradícia prezidentských debát. Lincoln v roku 1858 absolvoval so svojím protikandidátom, demokratom Stephanom Douglasom až sedem takýchto trojhodinových debát. Ich ústrednou témou bola otázka otroctva v Spojených štátoch amerických a perspektíva USA.
V boji o úrad v Bielom dome však Abraham Lincoln zažil aj osobné útoky. Oponenti o ňom tvrdili, že je klamár, hypochonder a zlodej.
Budúci prvý muž USA Abraham Lincoln sa narodil 12. februára 1809 v americkom Hodgenville. Hoci spočiatku pracoval ako manuálny robotník vo viacerých kútoch USA, svoju lásku ku knihám nikdy nezaprel. Veď už ako dieťa prešiel dlhé kilometre, aby si mohol nejakú knihu požičať od susedov. Čítal všetko, čo sa mu dostalo pod ruku a neskôr sa natoľko oboznámil so zákonmi, že si vybudoval reputáciu vzdelaného človeka, ktorý nemá ďaleko po dobrú radu. Nakoniec ho to priviedlo k advokátskej praxi a do politiky.
Kým ho však zvolili za prezidenta USA, bolo v jeho živote niekoľko zvláštnych epizód. V záchvate zlosti raz tak divoko triasol svojím politickým protivníkom, že mu takmer zlomil väzy. Americkí vedci sa pozreli na tento problém podrobnejšie a zistili, že Lincoln vtedy bral tabletky na melanchóliu, obsahujúce ortuť. Tabletky však mali vedľajší účinok - človek bol po nich agresívny. Sám Lincoln si nebezpečnosť lieku uvedomil. Niekoľko mesiacov po uvedení do funkcie ho vysadil, pretože z neho robil, ako sám napísal, "zlého" človeka. V období občianskej vojny už bolo obdivované Lincolnovo sebaovládanie pri provokáciách. Keby si Lincoln neuvedomil škodlivosť tabletiek a neprestal ich používať, nebol by býval taký pokojný.
O 16. americkom prezidentovi Abrahamovi Lincolnovi je tiež známe, že si odkladal úradné spisy do vysokého cylindra, ktorý nosil.
Pamiatku na významného prezidenta majú Američania dodnes. Možno tak označiť jednotné oslavy Dňa vďakyvzdania, významného sviatku od samých počiatkov osídľovania Ameriky. Práve prezident Lincoln ustanovil v roku 1864 jeho slávenie na štvrtý novembrový štvrtok. Akousi pamiatkou na 16. amerického prezidenta je aj Yosemitský národný park. Abraham Lincoln totiž 30. júna 1864 podpísal zákon, ktorý mal parku ako prvému na území USA zaručovať ochranu a pomôcť zachovať jeho prírodné krásy aj pre ďalšie generácie návštevníkov.
Prezident USA Abraham Lincoln zomrel 15. apríla 1865 vo Washingtone vo veku 56 rokov. Deň predtým spáchal naňho atentát fanatický zástanca porazeného juhu a pomätený herec John Wilkes Booth v tamojšom Fordovom divadle počas predstavenia komédie Náš americký rodák.
