Londýn/Bratislava 24. mája (TASR) – Viktória Alexandrina bola v rokoch 1837 – 1901 kráľovnou Veľkej Británie a Írska. V piatok 24. mája uplynie 200 rokov od narodenia panovníčky, ktorá počas svojej 64-ročnej vlády využila zdroje priemyselnej revolúcie na to, aby sa Británia stala jednou z najrozvinutejších industrializovaných krajín na svete.

Viktória Alexandrina sa narodila 24. mája 1819 v Londýne. Bola jedinou dcérou následníka trónu, vojvodu z Kentu a sasko-coburgsko-gothajskej princeznej Márie Lujzy. Matka budúcej kráľovnej a vychovávateľka pochádzali z Nemecka, preto Viktória vyrastala v úzkom kontakte s nemčinou. Ukázala sa však ako pozoruhodne zdatná v cudzích jazykoch. Hovorila plynule po anglicky a nemecky, osvojila si aj francúzsky, taliansky a latinský jazyk.

Po náhlej smrti otca roku 1820 získala Viktória nástupnícke právo na anglický trón. Keď 20. júna 1837 zomrel jej bezdetný strýko kráľ Viliam IV., navštívil ju canterburský arcibiskup a premiér lord Melbourne. Okrem smutnej správy jej oznámil, že sa podľa zaužívaných zvyklostí práve stane anglickou kráľovnou.

Už 10. októbra 1837 v tom istom roku stretla kráľovná Viktória príbuzného princa Sasko-kobursko-gothajského Alberta. Bol to vysoký štíhly muž, navyše bol vzdelaný v prírodných vedách i umení, ovládal cudzie reči, hral na klavíri, organe i sám komponoval. Niet divu, že panovníčke imponoval.

Po zásnubách sa konala veľkolepá svadba mladého páru v Londýne 10. februára 1840. Viktória a Albert mali vtedy dvadsaťjeden rokov. Viktoriánske obdobie sa pýšilo módnymi farbami svadobných šiat, ako sú burgundská červená, hnedá, ružová, modrá, šedá dokonca i čierna farba sa považovala za vhodnú. Bielu farbu šiat v mnohých krajinách považovali za farbu smútku. Viktória napriek tomu zvolila výnimočnú slonovinovobielu farbu. Svadobné šaty s priliehavým živôtikom a širokou sukňou zdobili staré, tradičné vzory čipiek. Tvorilo ich sto čipkárok šesť mesiacov.

Z 21-ročného manželstva Viktórie a Alberta vzišlo deväť detí. V rokoch 1840-1857 porodila Viktória štyroch synov a päť dcér. Ako prvá sa narodila princezná Viktória, nasledoval princ Eduard, známy ako kráľ Eduard VII., neskôr princezná Alica, princ Alfréd, princezné Helena a Louise, princovia Artur a Leopold a napokon princezná Beatrice. Niekoľko ich synov a dcér sa zosobášilo s rôznymi európskymi monarchami, čo bol nástroj na rozširovania britského vplyvu a budovania medzinárodných vzťahov. V priebehu niekoľkých generácií sa potomkovia Viktórie rozšírili po celom kontinente.

V priebehu svojej vlády prežila panovníčka bez akejkoľvek ujmy na zdraví minimálne šesť pokusov o atentát. Niektorým z nich unikla skutočne o vlások. Jeden z nich sa odohral v júni 1840, keď kráľovná Viktória bola v štvrtom mesiaci tehotenstva so svojím prvým dieťaťom. Strieľali na ňu, keď cestovala aj s manželom počas noci. Útočník menom Edward Oxford bol zadržaný. Neskôr ho ale prepustili z dôvodu nepríčetnosti.

Pre kráľovnú nastalo ťaživé obdobie keď manžel Albert podľahol dňa 14. decembra 1871 týfusu. Celkovo mal dovtedy dobré zdravie a jeho smrť bola neočakávaná. Pre kráľovnú to bola obrovská rana. Na svojho manžela sa spoliehala politicky aj emocionálne. Po jeho smrti sa stiahla z verejného života, dostala do stavu ťažkých depresií a začala zanedbávať svoje kráľovské povinnosti.

Až v roku 1870 sa začala kráľovná pomaly znova zapájať do verejného života. V roku 1876 prijala titul indickej cisárovnej. Kráľovná poslednýkrát vydýchla 22. januára 1901. Keď zomrela, Veľká Británia mala za sebou dlhé obdobie bez občianskej vojny, kráľovstvo už nebolo impériom len podľa mena, ale aj v skutočnosti.