Paríž/Bratislava 15. októbra (TASR) – Balet sa vyvíjal postupne v období renesancie, keď sa na kráľovských dvoroch organizovali rôzne plesy, na ktorých sa tancovali spoločenské tance. Napokon, 17. a 18. storočie sa nazýva storočím tanca.

Balet, ako umelecký útvar, spájajúci hudbu, libreto, choreografiu, scénu a kostýmy vznikol vďaka snahe francúzskych a talianskych umelcov. Prvé verejné baletné predstavenie na svete – Ballet Comique de la reine – sa však odohralo koncom 16. storočia v Paríži. V piatok 15. októbra uplynie od týchto chvíľ 440 rokov.

Samotný pojem „balleto" použil po prvýkrát taliansky tanečný majster Domenico da Piacenza v 15. storočí. Balet sa ďalej vyvíjal zo spoločenských tancov renesancie, v druhej polovici 16. storočia jednak ako časť talianskych opier alebo ako francúzsky ballet de cour (dvorský balet), ktorý spájal hudbu, spev, tanec a recitáciu. Na zvýraznenie vizuálneho efektu sa často používali bohaté kostýmy, dekorácie aj výprava.

V histórii baletu sa za prvé baletné predstavenie považuje Ballet Comique de la reine (Komický kráľovnin balet). Išlo o veľkolepé, nákladné, päť hodín trvajúce predstavenie talianskeho huslistu, skladateľa a choreografa Balthasara de Beaujoyeulxa. Uskutočnilo sa počas vlády francúzskej kráľovnej Kataríny Medicejskej 15. októbra 1581 v Paríži.

Na predstavení sa podieľalo viacero umelcov a zahrali si v ňom najvýznamnejší dvorania. Skladalo sa zo štyridsiatich choreografických obrazov, ktoré sa vzájomne prelínali. Trvalo od 22-ej hodiny večernej do tretej hodiny rannej.

Balet ako samostatná umelecká forma vznikol vo Francúzsku počas vlády kráľa Ľudovíta XIV. (1643-1715), ktorý bol veľkým prívržencom tanca. Vďaka účinkovaniu v balete Le Ballet de la Nuit (Balet noci), kde tancoval v úlohe slnka, dostal pomenovanie kráľ Slnka.

„Tanec je jedným z najdôležitejších a najviac oceňovaných spôsobov cvičenia tela a najprirodzenejšou prípravou na akýkoľvek ďalší výcvik – okrem iného, aj na výcvik v zbrani," povedal panovník Ľudovít XIV.

S jeho menom sa spája aj vznik (v marci 1661) prvej školy tanca s názvom Académie royale de danse (Kráľovská akadémia tanca), ktorou chcel prispieť k profesionalizácii tanca. Jeho dvorným dramatikom bol Molire (vlastným menom Jean-Baptiste Poquelin), ku ktorému prizval hudobného skladateľa Jeana-Baptista Lullyho. Spoločne začali písať tzv. comédie-ballet (komédia s baletom), čo boli činoherné predstavenia s hudbou a tancom. Tanec tvoril samostatné časti, ktoré ohraničovali jednotlivé scény.

Na Slovensku začal balet písať svoje dejiny v roku 1920 po vzniku Slovenského národného divadla. Jeho založenie vyvolalo zároveň aktivity, smerujúce k vzniku vlastného baletného súboru. Keďže po zániku rakúsko-uhorskej monarchie neexistovala slovenská baletná škola, vedenie divadla pozvalo českých tanečníkov a choreografov. A tak sa prvým umeleckým šéfom Baletu SND stal český tanečník Václav Kalina, ktorý 19.mája 1920 uviedol balet Coppélia francúzskeho skladateľa Léa Delibesa. Prvou sólistkou bola Eugénia Metznerová a mužské úlohy stvárňoval napríklad Václav Kalina, ktorý bol aj prvým umeleckým šéfom a rovnako prvým choreografom.