Mexiko/Bratislava 13. augusta (TASR) – Španielsky conquistador Hernán Cortés dosiahol prvýkrát nadvládu nad hlavným mestom aztéckej ríše Tenochtitlanon už v roku 1519, keď si z aztéckeho vládcu Montezuma II. urobil vazala.
Po násilnej smrti Montezuma II. nastúpil na aztécky trón Cuauhtémoc, ktorému sa v roku 1520 podarilo španielskeho dobyvateľa z mesta vyhnať. Cortés sa však nevzdal a mesto opäť obsadil. Od definitívneho dobytia legendárneho Tenochtitlanu uplynie v piatok 13. augusta 500 rokov.
Aztécka ríša patrila, podobne ako ríša Inkov, k najvýznamnejším a najsilnejším štátnym útvarom predkolumbovskej Ameriky. Napriek tomu nedokázala čeliť španielskym dobyvateľom na čele s Cortésom. Tomu sa s oveľa menšou armádou, vyzbrojenou však strelnými zbraňami a delami, podarilo poraziť aztécku početnú presilu a 13. augusta 1521 obsadil Tenochtitlan, čím de facto začal rozvrat bájnej ríše Aztékov.
Socha aztéckeho vládcu Cuauhtémoca je osvietená sviečkou počas slávnostnej ceremónie pri príležitosti 500. výročia dobytia legendárneho Tenochtitlanu, hlavného mesta aztéckej ríše, súčasnej metropoly Mexiko v piatok 13. augusta 2021.Foto: TASR/AP
Všetko sa to začalo vo februári 1519, keď Cortés vyplával so svojou flotilou z pobrežia Kuby smerom k brehom dnešného Mexika. Z poverenia guvernéra Kuby Diega Velásqueza, aby našiel a obsadil ríšu plnú bohatstva, sa pod dvoch mesiacoch s približne 600 člennou posádkou vylodil a založil osadu Villa Rica de la Vera Cruz (dnešné mexické mesto Veracruz). Traduje sa, že spálil lode, aby sa nikto predtým, ako objavia bájnu ríšu, nemohol vrátiť.
Od predošlých výprav, ktoré oblasť čiastočne preskúmali a stretli sa aj s domorodcami, už vedel o reálnej existencii bohatej ríše Aztékov, ktorá zaberala väčšinu územia dnešného Mexika. Mala približne desať miliónov obyvateľov a v jej hlavnom meste žilo podľa odhadov okolo 300.000 obyvateľov.
Aztécki bojovníci viedli časté vojny s okolitými kmeňmi. Snažili sa získať zajatcov, ktorí by sa dali použiť pri obradoch s ľudskými obeťami, ktoré zohrávali významnú úlohu v aztéckych náboženských rituáloch. Cestou k hlavnému mestu Aztékov, sa aj preto Cortésovi podarilo získať na svoju stranu Aztékmi napádané a podrobené kmene. Významným spojencom sa preňho stali najmä Tlaxcalovia, ktorí posilnili výpravu o približne 600 bojovníkov.
Správy o Cortésovej postupujúcej výprave sa doniesli aj k vládcovi Montezumovi II. Ten pod vplyvom veštieb a očakávania návratu rozhnevaného boha Quetzalcoatla vyslal ku Cortésovi poslov a do hlavného mesta Aztékov pozval španielskeho dobyvateľa. Po príchode do mesta ho bohato obdaroval a ubytoval v paláci. Priateľský prístup sa mu však nevyplatil. Po niekoľkých dňoch Cortés vládcu zajal, mesto obsadil a Montezuma II. prinútil zložiť sľub vernosti španielskemu kráľovi.
Mexickí tanečníci zapaľujú kadidlo pri príležitosti 500. výročia dobytia legendárneho Tenochtitlanu, hlavného mesta aztéckej ríše, súčasnej metropoly Mexiko v piatok 13. augusta 2021.Foto: TASR/AP
Rastúca Cortésova moc sa však nepáčila kubánskemu guvernérovi Velásquezovi, ktorí proti nemu vyslal vojsko. Cortés opustil Tenochtitlan a prekvapivým útokom porazil guvernérovu armádu.
Počas jeho neprítomnosti v Tenochtitlane vypukla vzbura, pri ktorej zahynul Montezuma II. a na jeho miesto nastúpil Cuauhtémoc. Tomu sa v júli 1520 podarilo vyhnať Cortésa z mesta, pričom o život prišlo viac ako 600 španielskych vojakov.
Cortés sa však nevzdal, sformoval novú armádu a už koncom roka 1520 začal obliehať Tenochtitlan. Jeho obyvatelia odolávali do 13. augusta 1521, keď mesto definitívne padlo do rúk španielskych dobyvateľov. O rok neskôr španielsky kráľ Karol V. vymenoval Cortésa za guvernéra dnešného Mexika.
