Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pod označením operácia Hurikán ju odpálili 3. októbra 1952 na ostrovoch Monte Bello pri severozápadnom pobreží Austrálie svoju prvú jadrovú bombu.
Autor TASR
Monte Bello/Bratislava 3. októbra (TASR) - Pred 65 rokmi Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska ako tretia krajina sveta, po Spojených štátoch amerických (USA) a Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR), uskutočnila pokusný jadrový výbuch.
Pod označením operácia Hurikán odpálili 3. októbra 1952 na ostrovoch Monte Bello pri severozápadnom pobreží Austrálie svoju prvú jadrovú bombu.
Už od roku 1942 bolo cieľom tajného britsko-amerického projektu Manhattan, ktorý v laboratóriách v Los Alamos v štáte Nové Mexiko (USA) viedol americký fyzik Julius Robert Oppenheimer, získať jadrovú zbraň. Po druhej svetovej vojne Američania spoluprácu v oblasti jadrových zbraní ukončili a od 16. júla 1945, kedy vykonali pri americkom mestečku Alamogordo v Novom Mexiku svoj prvý úspešný jadrový test, sa stali prvou jadrovou mocnosťou. USA sú tiež doteraz jediná krajina, ktorá jadrovú bombu použila ako zbraň, keď v auguste 1945 bombardovaním japonských miest Hirošima a Nagasaki prinútili Japonsko ku kapitulácii v druhej svetovej vojne. Dve bomby zvrhnuté na Hirošimu a Nagasaki si vyžiadali vyše 200.000 obetí a začali éru jadrového zbrojenia a zastrašovania.
ZSSR svoju prvú jadrovú bombu otestoval 29. augusta 1949 pri kazašskom Semipalatinsku.
Po Británii sa štvrtou jadrovou veľmocou stalo 13. februára 1960 Francúzsko, ktoré svoju prvú atómovú bombu vyskúšalo na alžírskej Sahare. O štyri roky neskôr, 16. októbra 1964, uskutočnila prvý jadrový pokus Čína a v máji 1974 uskutočnila prvú jadrovú skúšku India. Jadrovú bombu odskúšal aj Pakistan a uskutočnila Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR). Jadrovými zbraňami zrejme disponuje aj Izrael, ktorý to síce nikdy oficiálne nepriznal, ale ani nedementoval.
Jadrové zbrane mali v minulosti aj ďalšie krajiny, napríklad štáty bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré ich vrátili Rusku, alebo Juhoafrická republika (JAR). Tá sa v roku 1993 stala prvou krajinou, ktorá všetky svoje jadrové zbrane zlikvidovala.
Prvý pokus o medzinárodnú kontrolu jadrového zbrojenia, ktorý predložil v Organizácii Spojených národov (OSN) americký emisár Bernard Baruch, bol urobený už v júni 1946. Návrh ale vtedy v Bezpečnostnej rade OSN vetovala Moskva, ktorá na vývoji nukleárnej zbrane v tom čase ešte len pracovala.
Od roku 1957 na mierové využívanie jadrovej energie dohliada Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE, angl. International Atomic Energy Agency, IAEA).
Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok prijalo 50. Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) 10. septembra 1996. Slovenská republika (SR) ju ratifikovala v marci 1998.
Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) uskutočnila v septembri úspešnú skúšku vodíkovej bomby. V dôsledku v poradí šiestej jadrovej skúšky KĽDR došlo v oblasti Punggje-ri k zemetraseniu s magnitúdou 5,7, ktoré bolo približne desaťkrát silnejšie, ako pri predchádzajúcom teste. Niekoľko hodín predtým Severná Kórea vyhlásila, že jej vedci vyvinuli modernú vodíkovú bombu, ktorá sa dá pripevniť na medzikontinentálnu balistickú strelu.
Pod označením operácia Hurikán odpálili 3. októbra 1952 na ostrovoch Monte Bello pri severozápadnom pobreží Austrálie svoju prvú jadrovú bombu.
Už od roku 1942 bolo cieľom tajného britsko-amerického projektu Manhattan, ktorý v laboratóriách v Los Alamos v štáte Nové Mexiko (USA) viedol americký fyzik Julius Robert Oppenheimer, získať jadrovú zbraň. Po druhej svetovej vojne Američania spoluprácu v oblasti jadrových zbraní ukončili a od 16. júla 1945, kedy vykonali pri americkom mestečku Alamogordo v Novom Mexiku svoj prvý úspešný jadrový test, sa stali prvou jadrovou mocnosťou. USA sú tiež doteraz jediná krajina, ktorá jadrovú bombu použila ako zbraň, keď v auguste 1945 bombardovaním japonských miest Hirošima a Nagasaki prinútili Japonsko ku kapitulácii v druhej svetovej vojne. Dve bomby zvrhnuté na Hirošimu a Nagasaki si vyžiadali vyše 200.000 obetí a začali éru jadrového zbrojenia a zastrašovania.
ZSSR svoju prvú jadrovú bombu otestoval 29. augusta 1949 pri kazašskom Semipalatinsku.
Po Británii sa štvrtou jadrovou veľmocou stalo 13. februára 1960 Francúzsko, ktoré svoju prvú atómovú bombu vyskúšalo na alžírskej Sahare. O štyri roky neskôr, 16. októbra 1964, uskutočnila prvý jadrový pokus Čína a v máji 1974 uskutočnila prvú jadrovú skúšku India. Jadrovú bombu odskúšal aj Pakistan a uskutočnila Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR). Jadrovými zbraňami zrejme disponuje aj Izrael, ktorý to síce nikdy oficiálne nepriznal, ale ani nedementoval.
Jadrové zbrane mali v minulosti aj ďalšie krajiny, napríklad štáty bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré ich vrátili Rusku, alebo Juhoafrická republika (JAR). Tá sa v roku 1993 stala prvou krajinou, ktorá všetky svoje jadrové zbrane zlikvidovala.
Prvý pokus o medzinárodnú kontrolu jadrového zbrojenia, ktorý predložil v Organizácii Spojených národov (OSN) americký emisár Bernard Baruch, bol urobený už v júni 1946. Návrh ale vtedy v Bezpečnostnej rade OSN vetovala Moskva, ktorá na vývoji nukleárnej zbrane v tom čase ešte len pracovala.
Od roku 1957 na mierové využívanie jadrovej energie dohliada Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE, angl. International Atomic Energy Agency, IAEA).
Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok prijalo 50. Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) 10. septembra 1996. Slovenská republika (SR) ju ratifikovala v marci 1998.
Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) uskutočnila v septembri úspešnú skúšku vodíkovej bomby. V dôsledku v poradí šiestej jadrovej skúšky KĽDR došlo v oblasti Punggje-ri k zemetraseniu s magnitúdou 5,7, ktoré bolo približne desaťkrát silnejšie, ako pri predchádzajúcom teste. Niekoľko hodín predtým Severná Kórea vyhlásila, že jej vedci vyvinuli modernú vodíkovú bombu, ktorá sa dá pripevniť na medzikontinentálnu balistickú strelu.
