Varšava 22. júla (TASR) - Pred druhou svetovou vojnou žilo vo Varšave 375.000 Židov, čo z nich robilo najväčšie židovské centrum v Európe a po New Yorku druhé najväčšie na svete. Židia tvorili vo Varšave takmer jednu tretinu obyvateľstva (29,1 percenta). Po prepadnutí Poľska nacistickým Nemeckom kapitulovala 28. septembra 1939 aj Varšava. Od tejto chvíle boli Židia vystavení tvrdej diskriminácii a prenasledovaniu.

V deň jedného z najvýznamnejších sviatkov židovského kalendára, Deň zmierenia (Jom Kipur), boli varšavskí Židia 12. októbra 1940 informovaní o zriadení Varšavského geta. Do novembra v ňom internovali viac ako 450.000 Židov, čiže na jeden kilometer štvorcový pripadalo až 146.000 osôb, pričom denný prídel pre jedného varšavského Žida bol v roku 1940 len 184 kalórií.

V piatok 22. júla uplynie 80 rokov od začiatku deportácii Židov z Varšavského geta.

Varšavské geto sa nachádzalo na severe mesta v centre bývalej židovskej štvrti. Od okolitého sveta bolo oddelené v polovici novembra trojmetrovým múrom zakončeným ostnatým drôtom, prekročenie ktorého sa trestalo smrťou. Preplnenosť geta, zlé podmienky a nedostatok potravín viedli k veľkej úmrtnosti. Už v novembri 1940, teda mesiac po jeho zriadení, bolo hlásených 445 úmrtí a v januári 1941 až 898.

Deportácie Židov z Varšavského geta do vyhladzovacích táborov sa začali 22. júla 1942. Na druhý deň spáchal samovraždu Adam Czerniaków predseda tzv. Židovskej rady (Judenrat), pretože odmietal splniť príkaz nacistov, aby denne zhromaždil sedem tisíc Židov, vrátane detí. "Žiadajú ma, aby som vlastnými rukami zabíjal deti svojho národa. Nezostáva mi nič iné, len zomrieť," napísal svojej manželke v liste na rozlúčku.

Počas prvých mesiacov odviezli vlaky z Varšavy do vyhladzovacích táborov 300.000 ľudí. Nacisti sľubovali Židom na cestu "za prácou" tri kilogramy chleba a jeden kilogram marmelády, čiže mnoho vyhladovaných obyvateľov geta sa spočiatku hlásilo dobrovoľne.

Prakticky hneď po začiatku deportácií vytvorilo niekoľko odbojových skupín v gete spoločnú ilegálnu odbojovú organizáciu Židovská bojová organizácia (Židowska Organizacja Bojowa). Tá sa snažila informovať ostatných obyvateľov geta o osude už skôr deportovaných, zhromažďovala zbrane a pripravovala sa na ozbrojený odpor. Prvým veliteľom organizácie sa stal Mordechaj Anielewicz.

Samotné povstanie vo Varšavskom gete vypuklo 19. apríla 1943. V tento deň vpochodovali nacistické oddiely do varšavského geta s cieľom zlikvidovať ho ako darček k Hitlerovým 54. narodeninám, ktoré mal na nasledujúci deň. Ich plán nevyšiel – narazili na tvrdý odpor. Obyvatelia geta dokázali niekoľkonásobnej presile vzdorovať 28 dní až do 16. mája. V tento deň vyhlásil nemecký veliteľ likvidácie geta Jürgen Stroop akciu za ukončenú a ako znamenie zničenia varšavských Židov nechal strhnúť veľkú varšavskú synagógu, ktorá stála mimo geta.

Konca druhej svetovej vojny sa dožilo iba 11.500 židovských obyvateľov Varšavy. Hranice niekdajšieho Varšavského geta vyznačili 19. novembra 2008 zástupcovia poľských úradov pamätnými doskami a do betónu zaliatymi kovovými pásmi.



Zdroj: https://ct24.ceskatelevize.cz, www.holocaust.cz, https://historia.interia.pl