Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rozhodnutie rozšíriť Biely dom o západné krídlo s komplexom kancelárií padlo v roku 1902 a vydal ho prezident Theodore Roosevelt.
Autor TASR
Washington/Bratislava 12. októbra (TASR) – Oficiálne sídlo amerického prezidenta Biely dom, nachádzajúce sa na ulici Pennsylvania Avenue 1600 vo Washingtone, D.C. je jednou z najznámejších budov na svete. Avšak nie vždy mala bielu fasádu a nie vždy sa nazývala Biely dom.
Až v októbri 1901 ju tak pomenoval prezident Theodore Roosevelt. V utorok 12. októbra uplynie od tejto chvíle 120 rokov. Dovtedy sa budova nazývala Prezidentský palác alebo Prezidentský dom.
Miesto, kde sa bude rezidencia hlavy USA nachádzať vybral prvý prezident Spojených štátov George Washington. Projekt dostal na starosti írsky architekt James Hoban. Inšpiroval sa palácom vojvodu z Leinsteru v Dubline (Leinster House), ktorý sa stal od roku 1922 sídlom írskeho parlamentu.
Základný kameň budúceho sídla amerického prezidenta bol položený v roku 1792 počas vlády Georgea Washingtona. Ten však v ňom nepracoval, ani nebýval. So svojou rodinou žil striedavo v New Yorku a v Philadelphii.
Ako prvý sa do budovy Prezidentského paláca nasťahoval až jeho nástupca John Adams v roku 1800 a odvtedy sa stal sídlom všetkých amerických prezidentov. Jeho nástupcovia rezidenciu, ktorá sa rozprestiera na 7,2-hektárovom pozemku postupne zveľaďovali, tak interiér, ako aj exteriér. Práve počas vládnutia 26. prezidenta Theodora Roosevelta, ktorý dal Bielemu domu 12. októbra 1901 jeho súčasný názov, prešla rezidencia jednou z najväčších renovácií vo svojej histórii.
Bielu fasádu dostala budova potom, ako ju Briti v roku 1814 podpálili. Táto udalosť spôsobila, že manželka vtedajšieho amerického prezidenta Jamesa Madisona (1809-1817) Dolly dala začiernenú rezidenciu amerických prezidentov vymaľovať na bielo. Biely dom vyhorel ešte raz v roku 1929.
Biely dom má celkove 132 izieb, 35 kúpeľní, tri kuchyne, 28 kozubov, 12 komínov, osem schodísk a tri výťahy. Prezident má k dispozícii aj tenisové kurty, kolkársku dráhu, kino i plavecký bazén a tiež zdravotné stredisko, zubnú ordináciu a podzemný kryt. Okolo budovy sa rozprestiera záhrada s bohatou flórou, vysadených je v nej viac ako 300 druhov rastlín a takmer 700 kvetín.
Ikonicky známa je centrálna časť najstaršej federálnej budovy vo Washingtone, pretože ju možno najčastejšie vidieť. Tá však nie je epicentrom, v ktorom sa rodia najdôležitejšie rozhodnutia. Skutočným centrom moci je západné krídlo Bieleho domu, v ktorom má svoje kancelárie prezident, viceprezident a ďalší vysokí úradníci.
Rozhodnutie rozšíriť Biely dom o západné krídlo s komplexom kancelárií padlo v roku 1902 a vydal ho prezident Theodore Roosevelt. Jeho nástupca William Howard Taft dal vybudovať novú pracovňu, ktorá dostala meno Oválna. Práve táto, 75 štvorcových metrov veľká miestnosť sa stala postupne najznámejšou miestnosťou nielen západného krídla, ale celého Bieleho domu.
Až v októbri 1901 ju tak pomenoval prezident Theodore Roosevelt. V utorok 12. októbra uplynie od tejto chvíle 120 rokov. Dovtedy sa budova nazývala Prezidentský palác alebo Prezidentský dom.
Miesto, kde sa bude rezidencia hlavy USA nachádzať vybral prvý prezident Spojených štátov George Washington. Projekt dostal na starosti írsky architekt James Hoban. Inšpiroval sa palácom vojvodu z Leinsteru v Dubline (Leinster House), ktorý sa stal od roku 1922 sídlom írskeho parlamentu.
Základný kameň budúceho sídla amerického prezidenta bol položený v roku 1792 počas vlády Georgea Washingtona. Ten však v ňom nepracoval, ani nebýval. So svojou rodinou žil striedavo v New Yorku a v Philadelphii.
Ako prvý sa do budovy Prezidentského paláca nasťahoval až jeho nástupca John Adams v roku 1800 a odvtedy sa stal sídlom všetkých amerických prezidentov. Jeho nástupcovia rezidenciu, ktorá sa rozprestiera na 7,2-hektárovom pozemku postupne zveľaďovali, tak interiér, ako aj exteriér. Práve počas vládnutia 26. prezidenta Theodora Roosevelta, ktorý dal Bielemu domu 12. októbra 1901 jeho súčasný názov, prešla rezidencia jednou z najväčších renovácií vo svojej histórii.
Bielu fasádu dostala budova potom, ako ju Briti v roku 1814 podpálili. Táto udalosť spôsobila, že manželka vtedajšieho amerického prezidenta Jamesa Madisona (1809-1817) Dolly dala začiernenú rezidenciu amerických prezidentov vymaľovať na bielo. Biely dom vyhorel ešte raz v roku 1929.
Biely dom má celkove 132 izieb, 35 kúpeľní, tri kuchyne, 28 kozubov, 12 komínov, osem schodísk a tri výťahy. Prezident má k dispozícii aj tenisové kurty, kolkársku dráhu, kino i plavecký bazén a tiež zdravotné stredisko, zubnú ordináciu a podzemný kryt. Okolo budovy sa rozprestiera záhrada s bohatou flórou, vysadených je v nej viac ako 300 druhov rastlín a takmer 700 kvetín.
Ikonicky známa je centrálna časť najstaršej federálnej budovy vo Washingtone, pretože ju možno najčastejšie vidieť. Tá však nie je epicentrom, v ktorom sa rodia najdôležitejšie rozhodnutia. Skutočným centrom moci je západné krídlo Bieleho domu, v ktorom má svoje kancelárie prezident, viceprezident a ďalší vysokí úradníci.
Rozhodnutie rozšíriť Biely dom o západné krídlo s komplexom kancelárií padlo v roku 1902 a vydal ho prezident Theodore Roosevelt. Jeho nástupca William Howard Taft dal vybudovať novú pracovňu, ktorá dostala meno Oválna. Práve táto, 75 štvorcových metrov veľká miestnosť sa stala postupne najznámejšou miestnosťou nielen západného krídla, ale celého Bieleho domu.
