Ikonický monument je pripomienkou priateľstva a pomoci, ktorú Francúzsko ako jediná krajina poskytlo americkým osadníkom počas ich boja za nezávislosť od Británie začiatkom roku 1776.
Autor TASR
New York/Bratislava 28. októbra (TASR) – Svetoznámu Sochu slobody stojacu na ostrove Liberty Island pred newyorským prístavom v Spojených štátoch amerických odhalil 22. americký prezident (1885-1889) Grover Cleveland 28. októbra pred 130 rokmi.
Jej celý názov znie Liberty Enlightening the World, čo znamená "Sloboda osvetľujúca svet". Ikonický monument je pripomienkou priateľstva a pomoci, ktorú Francúzsko ako jediná krajina poskytlo americkým osadníkom počas ich boja za nezávislosť od Británie začiatkom roku 1776.
Zásluhu na vzniku Sochy slobody mala skupinka francúzskych intelektuálov vedená spisovateľom a politikom Édouardom de Laboulaye, ktorá v roku 1865 navrhla víziu veľkolepého diela symbolizujúceho nezávislosť Spojených štátov amerických. Osobnosť, ktorá historicky vytvorila pevné spojivo medzi USA a Francúzskom bol Marie Joseph de Lafayette (1757–1834). V období bojov za nezávislosť amerických obcí od nadvlády Británie pôsobil ako generálmajor jednej z divízií operujúcich najmä v oblasti Rhode Islandu. Bol osobným priateľom prvého amerického prezidenta Georgea Washingtona.
Autorom návrhu Sochy slobody bol francúzsky sochár Frédéric–Auguste Bartholdi. Oceľovú výstuž 46 metrov vysokej sochy skonštruoval Gustave Eiffel. Modelom pre ženskú tvár sochy bola pravdepodobne Bartholdiho matka Charlotte, ktorá ho po skorej smrti manžela sama vychovávala. Newyorská pamätihodnosť je významná predovšetkým svojím symbolickým posolstvom cez atribúty horiacej pochodne, dosky s dátumom vyhlásenia americkej nezávislosti, diadému so siedmimi lúčmi a roztrhnutou otrockou reťazou pri nohách sochy. Jej výroba v parížskych dielňach trvala viac ako 15 rokov. Sochu odliali v 350 častiach, ktoré do newyorského prístavu priviezla francúzska nákladná loď. Socha úspešne dorazila do USA, ale 47 metrov vysoký podstavec ešte nebol prichystaný. Kampaň za finančnú zbierku naň viedol na stránkach tlače známy vydavateľ a žurnalista Joseph Pulitzer, ktorý motivoval boháčov aj strednú vrstvu ostrou kritikou a dosiahol, že konštrukcia podstavca mohla byť dokončená v apríli 1886. Za štyri mesiace potom sochu dokázali zložiť do terajšej podoby a dňa 28. októbra 1886 slávnostne odhaliť verejnosti.
Socha slobody sa stala jedným z prvých objektov na americkom pobreží, ktoré v 19. a 20. storočí vítali milióny prisťahovalcov s nádejou prichádzajúcich do newyorského prístavu. Pamätník s celkovou výškou 93 metrov a váhou 205 ton dodnes patrí medzi najnavštevovanejšie atrakcie v New Yorku. V roku 1984 bola Socha slobody zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO - United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization).
Jej celý názov znie Liberty Enlightening the World, čo znamená "Sloboda osvetľujúca svet". Ikonický monument je pripomienkou priateľstva a pomoci, ktorú Francúzsko ako jediná krajina poskytlo americkým osadníkom počas ich boja za nezávislosť od Británie začiatkom roku 1776.
Zásluhu na vzniku Sochy slobody mala skupinka francúzskych intelektuálov vedená spisovateľom a politikom Édouardom de Laboulaye, ktorá v roku 1865 navrhla víziu veľkolepého diela symbolizujúceho nezávislosť Spojených štátov amerických. Osobnosť, ktorá historicky vytvorila pevné spojivo medzi USA a Francúzskom bol Marie Joseph de Lafayette (1757–1834). V období bojov za nezávislosť amerických obcí od nadvlády Británie pôsobil ako generálmajor jednej z divízií operujúcich najmä v oblasti Rhode Islandu. Bol osobným priateľom prvého amerického prezidenta Georgea Washingtona.
Autorom návrhu Sochy slobody bol francúzsky sochár Frédéric–Auguste Bartholdi. Oceľovú výstuž 46 metrov vysokej sochy skonštruoval Gustave Eiffel. Modelom pre ženskú tvár sochy bola pravdepodobne Bartholdiho matka Charlotte, ktorá ho po skorej smrti manžela sama vychovávala. Newyorská pamätihodnosť je významná predovšetkým svojím symbolickým posolstvom cez atribúty horiacej pochodne, dosky s dátumom vyhlásenia americkej nezávislosti, diadému so siedmimi lúčmi a roztrhnutou otrockou reťazou pri nohách sochy. Jej výroba v parížskych dielňach trvala viac ako 15 rokov. Sochu odliali v 350 častiach, ktoré do newyorského prístavu priviezla francúzska nákladná loď. Socha úspešne dorazila do USA, ale 47 metrov vysoký podstavec ešte nebol prichystaný. Kampaň za finančnú zbierku naň viedol na stránkach tlače známy vydavateľ a žurnalista Joseph Pulitzer, ktorý motivoval boháčov aj strednú vrstvu ostrou kritikou a dosiahol, že konštrukcia podstavca mohla byť dokončená v apríli 1886. Za štyri mesiace potom sochu dokázali zložiť do terajšej podoby a dňa 28. októbra 1886 slávnostne odhaliť verejnosti.
Socha slobody sa stala jedným z prvých objektov na americkom pobreží, ktoré v 19. a 20. storočí vítali milióny prisťahovalcov s nádejou prichádzajúcich do newyorského prístavu. Pamätník s celkovou výškou 93 metrov a váhou 205 ton dodnes patrí medzi najnavštevovanejšie atrakcie v New Yorku. V roku 1984 bola Socha slobody zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO - United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization).