Praha/Bratislava 30. júl (TASR) – Aj napriek tomu, že išlo iba o jeden jediný deň, v dejinách zanechal výraznú pečať. Odohral sa presne pred 600 rokmi – 30. júla 1419. Prvá pražská defenestrácia, počas ktorej boli proti husitskí radní vyhodení z okna radnice začala husitskú revolúciu. Na scénu dejín zároveň vkročila osobnosť Jána Žižku – jedného z najväčších a nikdy neporazených vojvodcov svojej doby.

"Aj keď pražská defenestrácia nebola v Európe prvou akciou svojho druhu, všetky predchádzajúce zatienila svojimi dramatickými dôsledkami a na veľkú dejinnú scénu priviedla Jána Žižku," – povedal český odborník na dejiny husitstva Petr Čornej.

Prvá pražská defenestrácia bola vyústením napätej situácie, ktorá panovala v Čechách na sklonku vlády Václava IV. (1361-1419). Nespokojní stúpenci upáleného majstra Jána Husa sa búrili po celej krajine.

Český kráľ Václav IV., ktorý spočiatku sympatizoval s reformným hnutím Jána Husa, neskôr ustúpil tlaku Svätej stolice, ako aj rímskeho a uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského. Na Novomestskú radnicu dosadil nových konšelov, ktorí boli zaujatí proti husitom. Zároveň nechal zatvoriť a uväzniť niekoľko účastníkov demonštrácií, protestujúcich proti zákazu svätého prijímania pod obidvoma spôsobmi, teda prijímanie nielen hostie, ale aj vína, čo bol jeden zo základných pilierov stúpencov Jána Husa.

Veriaci pod vedením radikálneho kazateľa Jána Želivského prišli 30. júla 1419 pred Novomestskú radnicu a žiadali purkmajstra (predsedu mestskej rady) Jana Podivínskeho a konšelov, aby prepustili väzňov z radov husitov. Tí nechceli ich požiadavky splniť a tak zobral dav spravodlivosť do svojich rúk. Vnikol na radnicu a povyhadzoval radných i všetkých svojich nepriateľov z okien radnice na dlažbu. Tí, ktorí pád prežili dobíjal dav na dlažbách pod oknami. Pri prvej pražskej defenestrácii bolo zabitých trinásť ľudí.

Podrobný popis tejto krvavej nedele nájdeme napríklad aj v pasážach Starých letopisů českých: "Všetci tí ľudia v tej procesii boli veľmi pobúrení, vtrhli na radnicu a vyplienili ju. Všetkých a ešte niekoľko ďalších ukrutne, hanebne a bez milosti povraždili, pretože ich hádzali z okien dole na oštepy, sudlice, meče a kordy a toho, ktorý pri tom nevypustil dušu, toho hneď na mieste dorazili."

Prvá pražská defenestrácia stála na začiatku husitských vojen, ktoré ochromili udalosti v českých krajinách na niekoľko rokov. Rímsky a uhorský kráľ Žigmund Luxemburský vypravil v rokoch 1420 až 1431 proti husitom celkove päť križiackych výprav. Všetky však boli porazené. Husitské vojská viedol legendárny a nikdy neporazený vojvodca Ján Žižka z Trocnova.

Po prvej pražskej defenestrácii (pojem bol vytvorený z dvoch latinských slov, a to z predložky "de" – "z" a podstatného mena "fenestra" – "okno") uvádza historiografia ešte ďalšie, ktoré zažila Praha. Defenestráciu z roku 1483, kedy boli pri nepokojoch pražského obyvateľstva zvrhnutí proti kališnícki konšeli a defenestráciu z roku 1618, ktorá znamenala začiatok stavovského povstania a tridsaťročnej vojny.

Niektorí historici v tejto súvislosti spomínajú aj štvrtú pražskú defenestráciu z roku 1948, kedy bol československý minister zahraničných vecí Ján Masaryk nájdený mŕtvy pod oknami svojho bytu v Černínskom paláci.