Bratislava 20. januára (TASR) - Vojenský pilot, veliteľ perute Royal Air Force (RAF) Otto Smik patril medzi najlepších slovenských letcov v Spojenom kráľovstve počas druhej svetovej vojny. Narodil sa pred 95 rokmi 20. januára 1922 v Boržomi (Gruzínsko).
Pilot s výnimočným talentom vynikal rýchlosťou aj presnou streľbou. Počas druhej svetovej vojny patril medzi najlepších slovenských letcov bojujúcich v službách RAF. Ako dvadsaťdvaročný dostal hodnosť majora a vymenovali ho za veliteľa 127. stíhacej perute RAF.
Otto Smik sa narodil 20. januára 1922 v gruzínskom meste Boržomi do rodiny Rudolfa Smika z Tisovca, príslušníka rakúsko-uhorskej armády, ktorý padol do zajatia cárskej ruskej armády. V roku 1934 sa manželia Smikovci spolu s deťmi presťahovali späť na Slovensko. Vášeň pre letectvo sa u Otta Smika prejavovala odmalička. Rád staval modely lietadiel, s ktorými sa zúčastňoval súťaží leteckých modelárov. V roku 1939 absolvoval v Bratislave dvojročnú Obchodnú školu a nastúpil do zamestnania. Jeho snom však ostávalo lietanie. Ako sedemnásťročný mal už na klzákoch a vetroňoch nalietaných 22 hodín. Po rozpade Československa a vypuknutí druhej svetovej vojny sa Otto Smik rozhodol pripojiť k zahraničnému odboju a 18. marca 1940 emigroval do Francúzska. Odtiaľ sa dostal do Británie.
Na snímke medaila s podobizňou slovenského letca a príslušníka britských Kráľovských leteckých síl (RAF) z druhej svetovej vojny generálmajora Otta Smika Foto: TASR
S vynikajúcim prospechom absolvoval československú leteckú školu a britský letecký výcvik. Neskôr absolvoval intenzívny výcvik v Kanade s posudkom "vynikajúci žiak, nad priemerom" a v júli 1942 sa odplavil späť do Británie. Mladý slovenský pilot sa stal esom československého letectva. Ako veliteľ letky podnikol v rokoch 1942 až 1944 desiatky letov nad fašistami okupovanou Európou a pomáhal likvidovať nemecké riadené strely V-1 najskôr zo základní vo Veľkej Británii a potom z Holandska.
V neuveriteľne krátkom čase od septembra 1943 do januára 1944 dostal päť Československých vojnových krížov a jednu medailu Za chrabrosť, v novembri 1943 získal dokonca aj britský Záslužný letecký kríž. Pre vynikajúce veliteľské schopnosti bol Otto Smik 13. novembra 1944 postavený na čelo 127. stíhacej perute britských RAF. Stal sa tak v poradí tretím československým dôstojníkom na takomto významnom poste.
Dvadsaťdvaročný Smik však v tejto vysokej funkcii pôsobil iba dva týždne. Osudným sa mu stal 28. november 1944. Pri bombardovaní dopravného uzla pri holandskom meste Zwolle neunikol nemeckému útoku a bol zostrelený.
Meno mladého pilota ostalo dlhé roky zabudnuté. Dostalo sa do povedomia verejnosti až v 60. rokoch minulého storočia, keď sa s úctou začalo spomínať na hrdinské činy československých vojnových letcov. Zložité okolnosti súvisia aj s miestom jeho posledného odpočinku. Najskôr bol jeho hrob považovaný za hrob neznámeho Angličana, neskôr, keď ho nesprávne identifikovali, bol 20 rokov pochovaný pod cudzím menom. Keď sa objavili ostatky tejto osoby, bolo aj telo Otta Smika identifikované a prevezené na vojnový cintorín v Gente v Belgicku. Odtiaľ bolo v roku 1994 dopravené vládnym špeciálom na Slovensko. Odvtedy telo Otta Smika odpočíva na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí.
Po skončení druhej svetovej vojny bol Otto Smik ako popredná osobnosť československého letectva vo Veľkej Británii niekoľkokrát povýšený in memoriam. V roku 1946 bol in memoriam povýšený na nadporučíka a v roku 1991 na plukovníka. V roku 1995, po vzniku samostatného Slovenska, bol povýšený na generálmajora in memoriam. Ani v holandskom Zwolle nezabudli na slovenského hrdinu. Na mieste smrteľného pádu má pamätnú tabuľu a je po ňom pomenovaná aj jedna z ulíc.
