Všeobecne sa za kolísku vianočných pohľadníc dnešného typu označuje Anglicko. Podľa viacerých zdrojov prvú vianočnú pohľadnicu namaľoval v roku 1843 v Londýne maliar John Callcott Horsley.
Bratislava 17. decembra (TASR) - V 19. storočí, kedy bol telefón ešte len v plienkach a o internete sa ani len nesnívalo, bolo jedným z najrozšírenejších a najbežnejších prostriedkov komunikácie písanie listov. Samozrejme, Vianoce a Nový rok nevynímajúc.
Začiatky písania vianočných pozdravov však siahajú až do ďalekého Egypta, kde ľudia písali pozdravy na papyrusy alebo do Číny, kde si poslaním pozdravu na červenom podklade pripomínali oslavu Nového roka krátkym zdvorilostným vinšom. V stredoveku predávali najmä mnísi počas Vianoc rytiny s kresťanskými motívmi, ktoré si ale kupovali zväčša len zámožní ľudia.
Všeobecne sa za kolísku vianočných pohľadníc dnešného typu označuje Anglicko. Podľa viacerých zdrojov prvú vianočnú pohľadnicu namaľoval v roku 1843 v Londýne maliar John Callcott Horsley. Avšak za jej otca história považuje anglického obchodníka a majiteľa litografickej spoločnosti Henryho Cola. Ten totiž každý rok písal a posielal svojim známym vianočné a novoročné pozdravy, v ktorých im poprial veselé sviatky. A aby tak nemusel prácne robiť rok čo rok, požiadal Sir Cole svojho priateľa maliara a ilustrátora Horsleyho, aby mu namaľoval pohľadnicu s vianočným a novoročným motívom, na ktorom by bola šťastná rodina sediaca za štedrovečerným stolom s textom: "Veselé Vianoce a šťastný Nový rok". Niektorí kritici ale autorovi vyčítali, že na obrázku je rodina, ktorá oslavuje s pohármi a tým propaguje opitosť.
Veľkosť tejto vianočnej a novoročnej pohľadnice bola 8,5 x 14,5 centimetra. Henry Cole vytlačil celkove tisíc kusov, pričom každú pohľadnicu predal za jeden šiling, čo bola na vtedajšie pomery cena príliš vysoká. Postupne si ale vianočné a novoročné pohľadnice získali takú popularitu, že už v roku 1850 si ich mohli kúpiť široké vrstvy obyvateľstva.
Ilustračná snímka.Foto: TASR/Oliver Ondráš
Spomínaná verzia je najrozšírenejšou, ktorá hovorí o vzniku prvej vianočnej a novoročnej pohľadnice na svete. Druhá ale prezrádza, že za prvú vianočnú pohľadnicu môžeme ďakovať Talianom. Podľa tejto verzie už v roku 1709 zvykol Nicolo Monte Mellini z Perugie napísať na kartičky zopár veršov i osobných prianí, ktoré potom rozposlal tak rodine, ako aj svojim priateľom. Inšpiroval tým dvoch milánskych tlačiarov, ktorí začali pozdravy s obrázkami predávať.
Do Spojených štátov sa dostali vianočné pohľadnice prostredníctvom nemeckého prisťahovalca Louisa Pranga, ktorý sa označuje za "otca americkej vianočnej karty". Ten ich nechal po prvý raz vytlačiť v Bostone v roku 1874. Zvláštnosťou jeho pohľadníc bolo to, že obsahovali až dvadsať rôznych farieb. Okrem toho vo vnútornej strane boli texty, čo kupujúci privítali. Niet divu, že v roku 1880 dosahoval počet ním vydávaných vianočných pohľadníc päť miliónov kusov.
Vianočná pohľadnica získavala postupne čoraz väčšiu obľubu v rôznych krajinách sveta. Prežívala doslova zlatý vek. Avšak v dnešnom veku technológií a digitálneho sveta ustupuje s rozvojom elektronickej komunikácie tradícia papierových vinšov pomaly do úzadia a vianočné i novoročné pozdravy vo forme tlačených pohľadníc sú čoraz zriedkavejšie. Postupne ich začali nahrádzať vianočné a novoročné SMS správy, textové a obrazové správy mobilných operátorov či virtuálne pohľadnice rôznych internetových portálov.
Klasická pohľadnica je však oveľa osobnejšia a má svoje čaro. A vari aj preto si posielanie vianočných a novoročných pozdravov udržalo napriek silnej konkurencii spätej s rozvojom internetu stále svoju tradíciu. Veď v období pred Vianocami narastá v porovnaní so zvyškom roka predaj pohľadníc o desiatky percent, keď vlani poslali Slováci 1,5 milióna vianočných a novoročných pohľadníc.
