Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spisovateľ žil samotárskym a pokojným životom zasväteným svojej poetickej tvorbe a meditáciám.
Autor TASR
Praha/Bratislava 16. septembra (TASR) – Český spisovateľ a prekladateľ, autor reflexívnej lyriky, epiky a lyrizovaných próz Vladimír Holan sa narodil 16. septembra pred 110 rokmi.
Jeho básnické dielo predstavuje jednu z najväčších a najzložitejších hodnôt českej poézie 20. storočia. Holanove zbierky ako Blouznivý vějíř, Triumf smrt, Vanutí, Příběhy či Noc s Hamletem majú meditatívny charakter a snažia sa dostať k jadru ľudskej existencie a života vôbec.
Vladimír Holan sa narodil 16. septembra 1905 v českej metropole Prahe. Detstvo strávil v Podolí u Bělé pod Bezdědem, kam sa jeho rodina presťahovala za otcovou prácou. Do rodného mesta sa vrátil v roku 1919. Po maturite na gymnáziu pracoval ako úradník pražského Penzijného ústavu, potom bol redaktorom a od štyridsiatych rokov 20. storočia sa venoval výhradne literárnej činnosti.
Spisovateľ žil samotárskym a pokojným životom zasväteným svojej poetickej tvorbe a meditáciám. Holanov zložitý básnický vývoj spočiatku poznamenal poetizmus badateľný v zbierke Blouznivý vějíř (1926). Neskôr si vypracoval vlastnú existenciálnu poetiku, analytickú, intelektuálne náročnú poéziu, často meditatívneho charakteru, vyznačujúcu sa obrazným novátorstvom a jazykovým hľadačstvom. Vo svojej tvorbe sa často zamýšľal nad nedokonalosťou ľudského bytia a základnými existenciálnymi otázkami. Napísal vyše tridsať básnických zbierok a skladieb. Všetky sú charakteristické osobitým a nenapodobniteľným nakladaním s jazykom, vytváraním nových slov a aktualizáciou anarchizmov.
V 30. rokoch 20. storočia vydal zbierky Triumf smrti, Vanutí, Oblouk a Kameni, přicházíš... Na zlo fašizmu zareagoval v pamfletoch Září 1938, Odpověď Francii, Zpěv třikrálový, Sen či Prvý testament. Uvoľnenie vojnového napätia podnietilo Holana k oslavným veršom Dík Sovětskému svazu, Panychiáda, Rudoarmějci a Tobě. Napriek tomu, že po druhej svetovej vojne vstúpil do Komunistickej strany Československa (KSČ), mal v 50. rokoch minulého storočia problémy s vydávaním svojich diel a literárne sa odmlčal. V rokoch 1963 a 1964 mu vyšli zbierky Příběhy a Noc s Hamletem, ktoré sú plné osudovosti a lyrických reflexií, nasledovali zbierky expresívnej lyriky Trialog, Bolest, Na sotnách.
Úplne prestal písať v roku 1977, keď mu zomrela dcéra postihnutá Downovým syndrómom. Poslednými, posmrtne vydanými Holanovými knihami sú Předposlední a Sbohem?. Obe vyšli v roku 1982 a autor si v nich znova kládol otázky bytia. Okrem vlastnej tvorby prekladal poéziu z francúzštiny, španielčiny, ruštiny, poľštiny a nemčiny.
České nakladateľstvo Paseka si tvorbu meditatívneho básnika uctilo tým, že od roku 2000 vydáva jeho súborné dielo.
Vladimír Holan zomrel 31. marca 1980 v rodnej Prahe.
Jeho básnické dielo predstavuje jednu z najväčších a najzložitejších hodnôt českej poézie 20. storočia. Holanove zbierky ako Blouznivý vějíř, Triumf smrt, Vanutí, Příběhy či Noc s Hamletem majú meditatívny charakter a snažia sa dostať k jadru ľudskej existencie a života vôbec.
Vladimír Holan sa narodil 16. septembra 1905 v českej metropole Prahe. Detstvo strávil v Podolí u Bělé pod Bezdědem, kam sa jeho rodina presťahovala za otcovou prácou. Do rodného mesta sa vrátil v roku 1919. Po maturite na gymnáziu pracoval ako úradník pražského Penzijného ústavu, potom bol redaktorom a od štyridsiatych rokov 20. storočia sa venoval výhradne literárnej činnosti.
Spisovateľ žil samotárskym a pokojným životom zasväteným svojej poetickej tvorbe a meditáciám. Holanov zložitý básnický vývoj spočiatku poznamenal poetizmus badateľný v zbierke Blouznivý vějíř (1926). Neskôr si vypracoval vlastnú existenciálnu poetiku, analytickú, intelektuálne náročnú poéziu, často meditatívneho charakteru, vyznačujúcu sa obrazným novátorstvom a jazykovým hľadačstvom. Vo svojej tvorbe sa často zamýšľal nad nedokonalosťou ľudského bytia a základnými existenciálnymi otázkami. Napísal vyše tridsať básnických zbierok a skladieb. Všetky sú charakteristické osobitým a nenapodobniteľným nakladaním s jazykom, vytváraním nových slov a aktualizáciou anarchizmov.
V 30. rokoch 20. storočia vydal zbierky Triumf smrti, Vanutí, Oblouk a Kameni, přicházíš... Na zlo fašizmu zareagoval v pamfletoch Září 1938, Odpověď Francii, Zpěv třikrálový, Sen či Prvý testament. Uvoľnenie vojnového napätia podnietilo Holana k oslavným veršom Dík Sovětskému svazu, Panychiáda, Rudoarmějci a Tobě. Napriek tomu, že po druhej svetovej vojne vstúpil do Komunistickej strany Československa (KSČ), mal v 50. rokoch minulého storočia problémy s vydávaním svojich diel a literárne sa odmlčal. V rokoch 1963 a 1964 mu vyšli zbierky Příběhy a Noc s Hamletem, ktoré sú plné osudovosti a lyrických reflexií, nasledovali zbierky expresívnej lyriky Trialog, Bolest, Na sotnách.
Úplne prestal písať v roku 1977, keď mu zomrela dcéra postihnutá Downovým syndrómom. Poslednými, posmrtne vydanými Holanovými knihami sú Předposlední a Sbohem?. Obe vyšli v roku 1982 a autor si v nich znova kládol otázky bytia. Okrem vlastnej tvorby prekladal poéziu z francúzštiny, španielčiny, ruštiny, poľštiny a nemčiny.
České nakladateľstvo Paseka si tvorbu meditatívneho básnika uctilo tým, že od roku 2000 vydáva jeho súborné dielo.
Vladimír Holan zomrel 31. marca 1980 v rodnej Prahe.
