Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Holandsko kruto trpelo pod nacistickou okupáciou, avšak v uplynulých rokoch sa krajina vyrovnáva so svojím zlyhaním pri ochrane tamojšej židovskej komunity pred perzekúciami.
Autor TASR
Haag 1. mája (TASR) - Bývalá holandská kráľovná Vilhelmína sa na sklonku druhej svetovej vojny pokúsila pomôcť vysokopostaveným nacistickým činiteľom utiecť z Európy výmenou za prepustenie belgického kráľa Leopolda III. Príslušnú dohodu chcela vyrokovať prostredníctvom Vatikánu. Vyplýva to z najnovšie zverejnených denníkov jej ministra zahraničných vecí Eelca van Kleffensa.
Kráľovná tak konala zo strachu, že Leopolda III., ktorého v Rakúsku zadržiavali nacisti, zabijú, uvádza sa v publikácii s názvom "Vaše veličenstvo, nepoznáte skutočný život", napísal v utorok holandský denník Trouw. Odhalenie je podľa tlačovej agentúry AFP citlivou záležitosťou v krajine, ktorá stále zápasí s odkazom druhej svetovej vojny.
Vilhelmína, napriek tomu, že bola "protipápežská a protinemecká", požiadala v marci 1945 van Kleffensa, pôsobiaceho v londýnskom exile, aby prostredníctvom Vatikánu "zistil" možnosti zamýšľanej výmeny, uvádza historik Michael Riemens, ktorý publikoval ministrove denníky. Leopolda a ďalších členov belgickej kráľovskej rodiny napokon v máji 1945 oslobodila americká armáda.
Niektorí Belgičania boli proti návratu Leopolda III. do vlasti, keďže bol obvinený zo sympatizovania s Nemcami. Po vojne sa preto usadil vo Švajčiarsku a v roku 1951 odstúpil v prospech svojho syna Baudouina.
Holandsko kruto trpelo pod nacistickou okupáciou, avšak v uplynulých rokoch sa krajina vyrovnáva so svojím zlyhaním pri ochrane tamojšej židovskej komunity pred perzekúciami. Zo 140.000 holandských Židov prežilo vojnu iba 30.000 ľudí. Najznámejší je prípad mladej Anny Frankovej, ktorá sa až do svojho zradenia ukrývala v Amsterdame.
Kráľovná Vilhelmína žila po nemeckej invázii do Holandska v roku 1940 v londýnskom exile. Neskôr, v roku 1948 abdikovala zo zdravotných dôvodov a zomrela v roku 1962. Stanica BBC dodáva, že mnohým nacistickým pohlavárom sa podarilo tajne uniknúť do Latinskej Ameriky - vrátane Adolfa Eichmanna, Josefa Mengeleho či Klausa Barbieho.
Kráľovná tak konala zo strachu, že Leopolda III., ktorého v Rakúsku zadržiavali nacisti, zabijú, uvádza sa v publikácii s názvom "Vaše veličenstvo, nepoznáte skutočný život", napísal v utorok holandský denník Trouw. Odhalenie je podľa tlačovej agentúry AFP citlivou záležitosťou v krajine, ktorá stále zápasí s odkazom druhej svetovej vojny.
Vilhelmína, napriek tomu, že bola "protipápežská a protinemecká", požiadala v marci 1945 van Kleffensa, pôsobiaceho v londýnskom exile, aby prostredníctvom Vatikánu "zistil" možnosti zamýšľanej výmeny, uvádza historik Michael Riemens, ktorý publikoval ministrove denníky. Leopolda a ďalších členov belgickej kráľovskej rodiny napokon v máji 1945 oslobodila americká armáda.
Niektorí Belgičania boli proti návratu Leopolda III. do vlasti, keďže bol obvinený zo sympatizovania s Nemcami. Po vojne sa preto usadil vo Švajčiarsku a v roku 1951 odstúpil v prospech svojho syna Baudouina.
Holandsko kruto trpelo pod nacistickou okupáciou, avšak v uplynulých rokoch sa krajina vyrovnáva so svojím zlyhaním pri ochrane tamojšej židovskej komunity pred perzekúciami. Zo 140.000 holandských Židov prežilo vojnu iba 30.000 ľudí. Najznámejší je prípad mladej Anny Frankovej, ktorá sa až do svojho zradenia ukrývala v Amsterdame.
Kráľovná Vilhelmína žila po nemeckej invázii do Holandska v roku 1940 v londýnskom exile. Neskôr, v roku 1948 abdikovala zo zdravotných dôvodov a zomrela v roku 1962. Stanica BBC dodáva, že mnohým nacistickým pohlavárom sa podarilo tajne uniknúť do Latinskej Ameriky - vrátane Adolfa Eichmanna, Josefa Mengeleho či Klausa Barbieho.
