Takmer kompletnú mitochondriálnu DNA sa podarilo sekvenovať bádateľom Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu z nemeckého Lipska, ktorí na tento účel použili vlastné novovyvinuté metódy.
Londýn 5. decembra (TASR) - Zo vzorky stehennej kosti starej približne 400.000 rokov sa vedcom podarilo získať doposiaľ najstaršiu DNA patriacu biologicky príbuznému druhu moderného človeka. Napísal o tom dnes britský denník Daily Telegraph.
Vzácny genetický materiál bádatelia extrahovali z kosti človeka heidelberského (Homo heidelbergensis), príbuzného neandertálcom. Fosilizovanú kosť objavili pred takmer 20 rokmi v severošpanielskej jaskynnej lokalite Sima de los Huesos.
Takmer kompletnú mitochondriálnu DNA sa podarilo sekvenovať bádateľom Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu z nemeckého Lipska, ktorí na tento účel použili vlastné novovyvinuté metódy.
a nedatovanej snímke kostra človeka heidelberského zo Sima de los Huesos, ktorý žil pred približne 400.000 rokmiFoto: TASR/APZískaný materiál následne porovnali s DNA moderného človeka a ľudoopov, ako aj neandertálcov a ďalších vyhynutých príslušníkov rodu Homo.
Na základe analýzy dospeli k prekvapivému záveru, že hominin zo Sima de los Huesos mal spoločného predka s tzv. denisovanmi - takisto príbuznými neandertálcov -, ktorí žili v rozsiahlych oblastiach Sibíri a strednej Ázie zhruba pred 700.000 rokmi, píše Daily Telegraph.
"Naše výsledky ukazujú, že teraz môžeme skúmať DNA z predkov človeka starých státisíce rokov. To otvára perspektívu štúdia génov predkov neandertálcov i denisovanov," komentoval riaditeľ Planckovho inštitútu profesor Svante Pääbo.
Vedci o svojich zisteniach informovali prostredníctvom štúdie v prestížnom odbornom časopise Nature.
